Vypravila som sa kúpiť čerstvé rožky, ktoré v tom čase už dávno čertstvé neboli. Zbadala som ho niekoľko metrov odo mňa, neďaleko vchodu do nášho obchodíku s potravinami. Mal rýchlu chôdzu ako nejaký maratónec. A keď aj dobre do diaľky nevidím, uvedomila som si, že aháá, áno, je to zloduch… Pomyslela som si, neviem prečo, že ma iste predbehne a nepustí do vchodu potravín skôr, ako sa do neho nevopchá on. Veď akože ináč, zloduch by len takto pokračoval. Ale nie, veď tento je aj nakoniec galantný. Aspoň sa neraz tak predviedol vtedy, keď som sa neho zízala.
Nie, neprejavil sa ako zloduch, počkal pokým nevstúpim krivkajúc do vchodu, nevzala nákupný vozík a nemotorne tlačila pred sebou k rožkom a chlebíku. Pomaly mi kráčal za chrbtom. Nabrala som niekoľko rožkov, chlieb a pokračovala smerom do stredu predajne pre iné poživatiny.
Ako vstúpil, zaznel úplne jasne jemný šum. Celé ženské osadenstvo, veď doodbeda predávajú a nakupujú len samé ženy, zbadalo, zaregistrovalo zloducha. Jednu predavačku, na ktorú mi práve padol pohľad som odhalila: jej potmehúdsky, znalecký úsmev na tvári, ináč väčšinou chladnej a meravej ako z kameňa. Srdiečko jej iste zatrepalo a roztrepalo prekvapením z návštevy tajomnej postavy.
A ja, stará mama, pokračovala som v nákupe. Zloduch tesne za mojím chrbtom. Snažila som sa ho neregistrovať, neuvedomovať si, že ide stále pomaličky v mojich stopách. Nezdvihla som ani oči, aby som ho nejakým spôsobom neusvedčila, že ho poznám, že viem kto a čím je, že ho sledujem.
Vysoký, štíhly, bledý. Keď som sa s ním zoznámila zdal sa mi oveľa menší. Teda nebol na jarných prázdninách. Asi nie je ženatý, nemá deti, lebo tie by ho iste vytiahli, či vyštvali niekde na lyže, sánky do Tatier a bol by v tomto čase už riadne opálený. Teda žiaden frajer-zloduch. Hm, asi práca ho pribrzdila, aby mesto neopustil.
Premýšľala som nad tieňom zloducha a pokračovala vo výbere produktov. Prišla som až k pokladni. Cítila som vo vzduchu, ako všetky ženské postavy v tomto dejstve boli napnuté, akoby očakávali nejakú dramatickú zápletku, či vyvrcholenie drámy.
Bohužiaľ, zloduch zaostal hodne za mnou vzadu a bol schovaný za rohom predajne. Musela som zaplatiť a pomalým krokom sa z obchodíku vypariť. Zobrala som svoje bremeno, uložené v dvoch nákupných taškách a vyšla som opäť krivkajúc domov. Zloduch zostal zatiaľ uväznený v potravinách.
Celou cestou som uvažovala nad ním: ako sa mohol zamotať, zablúdiť v našom obvode? Pán doktor, skvelý, geniálny chirurg - zloduch v jednej osobe - z Búrlivého vína…