Žiara z rodiny

Autor: Magda Kotulová | 1.8.2013 o 0:12 | (upravené 1.8.2013 o 0:24) Karma článku: 12,66 | Prečítané:  881x

Sú rodiny rôzne. Šťastné. Nešťastné. Veselé. Smutné. Úplné i neúplné. Rozhádzané i prisaté na seba ako kliešť. Z mnohých sa šíri pozitívna energia, z iných pravý opak. Otvoríte dvere do ich klanu a vstúpite do čarovného domu, alebo sa ocitnete priamo v strigônskom. Z niektorého sa rozlieha smiech, z iného počuť krik a zvadu. Z niektorých vrát sa šíri pokoj, z iných odpudzujúci nepokoj, zhon, nevľúdnosť. Také sú rodiny, domy...

Sedela som uprostred svojich. Bola nedeľa. Pokoj sa rozliehal celým bytom, kuchyňou, kde sa pripravoval obed mojou na nezaplatenie - nevestou. Prenikal i obývačkou, ktorá od kuchyne nebola oddelená stenou. Moderný spôsob bývania... Bol z nej priamy výhľad na mrvenie sa žien v kuchyni. Šírila sa z nej vôňa a znepokojovala prázdne žalúdky. Prizrela som sa neveste, vnukom i synovi, ktorý trúsil vtipy a ansámbel rodiny sa na nich bavil. Tešila ma takáto polahoda, dobrá nálada a porozumenie. Srdiečko mi spokojne klopkalo. Úsmevné bolo si uvedomiť, ako je ich plný byt. Tmolili sa, vrážali do seba ako vtáčatá v hniezde. Pozorovať chod domácnosti, aj keď s ruchom, bol pre mňa, starenu, balzamom na srdce, ktoré prežíva doma v samote bez ruchu a šumu. A tak som si s chuťou vychutnávala čaro veľkej, rozvetvenej rodiny, ktorú som sama kedysi poznala a v nej žila so svojimi štyrmi deťmi.

Niekto si myslí, že mnohodetné rodiny sú pohromou pre jednotlivých jej členov. Ale kdeže... Je to super!... Vždy je v nich úžasný pocit života, búrlivej, z každého rohu domácnosti tryskajúcej energie, aby sa to zrazu zmenilo na tichosť, mierne plynutie dňa, noci. Všetci sa vedia podeliť so všetkým. Nik si nič nezávidí, každý si dopraje všetko a vždy. Nie sú tu dlhotrvajúce hnevy, zvady. Samozrejme, že občas sa privalí búrka, víchrica, hrmavica, blesky, ale hneď ich vystrieda príjemná vôňa tepla domova. Ako po búrke v prírode. Veď aj rodina je príroda. A kde sa dodržiavajú jej zákony, kde sa nič proti základným pravidlám, hodnotám nedeje, prizerá sa na lásku,dobro srdca – vždy je tam dobre.

Vtom, ako som si tak hútala a prezerala svojich, občas s nimi sa zarozprávala, pristúpil ku mne syn. Položil predo mňa fotografie.

„Pozri si, mami...!“ uškrnul sa a nechal ma si ich prezerať. Šinter, vedel, že ich rada filtrujem. Ich zábery – z ich života, pri ktorých som ja nebola prítomná.

„Márnosť, tie sú super...!“ vydýchla som a uveličene hltala očami obrázky. Krása nad krásu. Z každého vyžarovalo to, čo som pred niekoľkými sekundami teraz spomenula. Pohoda!... Pohoda!.. Žiar z ich rodiny sa šíril ku mne aj cez obrázok, vykúzlený ich pobytom v horách... „Super..!... Ohromné...!“ nevedela som sa na fotografie vynadívať.

Vytrhlo ma z prezerania zážitkov mojich, tiché zvolanie nevesty:

„Mami, nech sa páči k obedu! Konečne je hotový...“

 

S úsmevom som vstala z pohovky a pristúpila k jedálenskému stolu. Vnuci, bez rozdielu, či chalani, či dievčatá, nachystali obed. Stôl bol vkusne upravený, slávnostne prestretý. Ako každú nedeľu, aj keď nemajú návštevy. Teplo žiary, ktoré sa šírilo z ich celej rodiny ma obšťastňovalo a robilo nesmierne rozcitlivenou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Boj proti establišmentu? Ako prežiť nápor terorizmu a fanatizmu

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu označiť kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?