reklama

Paráda - mať dieťa

Na dvere mi čo nevidieť zaklope osemdesiatka a ja trávim svoj čas, ktorý mi ešte zostáva, kadejakými myšlienkami. Teda: myslím, aby som žila, rozmýšľam, aby som si ešte v dobe, ktorá mi zostáva ujasnila nejaké tie veci, o ktorých som kedysi ani nerozmýšľala, len ich brala ako samozrejmosť, alebo tak, ako mi ich udelil život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (110)
Obrázok blogu

A tak sa mi v poslednom čase vykľuli myšlienky na deti. V mojich dňoch samoty, kedy mi chýba ten, s ktorým som prežila vyše päťdesiat rokov v zlom i v dobrom, obtočí ma z času na čas kruh mojich vnukov. Potešia ma, rozveselia. Už nenahnevajú ako kedysi, keď boli drobci a robili, čo im nie zrelý rozumček nakazoval. Podebatujú o súčasnom stave sveta, vecí. Múdriem pri nich, stále sa mi rozširuje pri nich obzor. A tak ich vždy s radosťou vítam. Berú ma vážne, ako ich beriem ja. Máme medzi sebou priateľsky vzťah, lebo sme kamaráti. Veríme si, lebo si nikdy neklameme. Máme sa radi, lebo každý z nás vie, že sa radi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z mojich vnukov sa stali tínedžeri a dospeláci so svojimi povinnosťami, starosťami, nádejami, plánmi, prosto so svojím normálnym životom. Je nádherne pozorovať, ako sa v ňom pohybujú, s ním boria. Občas odbehnú z neho na chvíľu ku mne si odpočinúť, poradiť sa, alebo aspoň počúvnuť môj názor na to, či ono. Pre mňa je to vyznamenanie. Ale aj povinnosť pomlčať o istých veciach. Musím sa snažiť, aby som ich dôveru nikdy nesklamala, aby mohli v živote veriť, dôverovať. Kto sa sklame vo svoje dôvere veľmi skoro - dôveruje potom málokomu, dokonca neraz nikomu, mnohokrát ani sám sebe. Skúsenosť v mladosti zanecháva veľké stopy na duši dieťaťa. Len škoda, že si to väčšina dospelých neuváži a robí si pri výchove neraz dobrý deň...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred niekoľkými dňami mi zazvonil telefón. Zdvihla som ho a čakala kto sa ozve.

„Babi, už viem termín štátnic. Je začiatkom júna... Prosím, mysli na mňa už teraz dopredu... Vieš ako..." Hlas v telefóne sa zdal krehučký ako stebielko. Tíško znel. Bola cítiť v ňom tréma z budúceho.

„Neboj sa... ! Samozrejme budem myslieť.. Začínam hneď od dnešného dňa... Prosiť tam Toho hore... Zbytočne sa neznepokojuj, robíš všetko preto, aby si dobre uspela!... Učíš sa, neleníš...! Tak čo...?! Bude dobre, uvidíš...!" uspokojovala som svojho tanečného machra. Milovala tanec. Chodila do tanečného súboru a tam si vybíjala svoju energiu, svoju ladnosť, ktorú vkladala do pohybu. „ A chodíš do súboru, aj keď sa učíš...?" opýtala som sa z obavy, že či nesedí veľa nad knihami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Samozrejme, babi... Aspoň sa tam trošku rozcvičím... Zabudnem na povinnosti a uvoľním sa..."
„Správne! Viem, že si rozumná... Tak neboj, dopadne to o mesiac výborne," zakončila som rozhovor. Keď som položila telefón na slúchadlo, usmievala som sa. Tá úžasná dôvera ku mne. Čím som si ju zaslúžila?... Tešila som sa z nej a opäť zapovedala, že ju nikdy nezradím.

Vtom sa začali mojou starou hlavou šibovať opäť myšlienky. Ako je nádherné mať deti. Koľko žien si to neuvedomuje, zo strachu a z obáv, že budú zničené, odpísané, že nedosiahnu svoje životné plány pri kočíku, plienkach. Nevedia o čo prichádzajú. Sú ochudobnené o nehu, lásku, priateľstvo, posilu v smutných dňoch. Ak deti nepríjmu a si ich dobre nevychovajú. Viem to posúdiť, ja stará mama, a onedlho i prastará, potom ak moja najstaršia vnučka prinesie na svet môjho prvého pravnuka. Kiež by mu dal Boh zdravia i jeho mamine...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milujem všetky ženy, ktoré uprednostnia deti pred kariérou, bohatstvom a všetkým iným možným lákadlom. Dieťa je poklad, dar. Málo si to uvedomujeme... Vzdávam hold všetkým ženám, ktoré si tu, aj na internete, nehanbia napísať pod svoj obrázok blogera: „Som novinárka a mama. Ale väčšinou mama."... Pochopili nádheru života, ktorou je mať v náruči dieťatko s očkami čistými ako horské studienky...

Smutno mi je pre mamy, ktoré nemôžu z rozličných vážnych dôvodov mať krásnu, zdravú ratolesť.

Klaniam sa všetkým ženám, ktoré napriek všetkému ťažkému a tragickému prijali do svojho objatia i niečím postihnuté dieťa... Ďakujem všetkým obetavým ženám, náhradným a adoptívnym mamám, ktoré prijali nechcené deti za svoje a pripravili im nádejný život, zaplnený láskou, spokojnosťou...

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu