reklama

Ráno...

Zobudila som sa v ťaživom pocite, aký som už dávno nezažila. No čo už: prefrčal mnou tŕnistý sen... Chvíľu som ho premŕvala. Keby som bola v ňom hlavnou postavou len ja, ešte by som ho akosi rýchlejšie rozfúkala, ale bola v ňom až po uši zapletená, aj jedna z mojich dcér. Videla som pred sebou jej nešťastnú tvár a počula úplne jasne jej zbedačený hlas, keď mi čosi vravel, niečo, čo ma nevýslovne bolelo... Neverím na sny! Neverím snom, aj keď niekedy si myslím, že tak raz za desať rokov sa akoby čiastočne vyplnia. Nie, nie som, napriek tomuto všetkému, poverčivá... A tak som teda rozrušená vstala, aby som vkročila, síce pravou nohou, a tiež nie hore zadkom, do nastupujúceho dňa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Hneď, ako som sa spamätala z ťažkotonážneho sna napadla mi normálna myšlienka, že dnes je deň, v ktorom podstúpi preťažkú operáciu moja priateľka, blogerka. Sprostredkuje jej zdravší ďalší život...? Alebo...? Opäť ma prešiel nepríjemný pocit a hneď som zintenzívnila vysielanie pozitívnej energie do vzdialenej Kanady - k pacientke. Veľmi túži byť v poriadku. Kvôli svojim drobným dcérkam, rodine vôbec a napokon i kvôli sebe. Želala som jej vždy, a hlavne po tieto dni, aby zostala schopná tráviť naďalej radostný, jasavý a plný ohňa mladý život. Kto by to tak nechcel?... Chce to niekto, aby tak nebolo?...
Po tejto myšlienkovej štrapácii som hneď za rána začala hurtom makať vo svojej domácnosti. Išla som si nakúpiť potraviny, potrebné k obedu a zašla do kvetinárstva, ktoré sa objavilo len nedávno v blízkosti nášho obstarožného sídliska. Horko-ťažko som sa dokrivkala do obchodíka s kvetinami. Pohľad do neho ma vzrušil. Všade krása, vôňa. Zbadala som utešené konvalinky. Predzvesť, že sa blíži Deň matiek. Vždy som totiž k nemu, na druhú májovú nedeľu, keď som bola malá, kupovala mamine za ušetrené mince - konvalinky. Milovala ich. A asi to zostalo z nej aj u mňa. Drahota-nedrahota kúpila som si rozšafne štyri kytičky drobných bielych zvončekov, čo rozvoniavali o dušu. Niesla som si ich, ako drahocenný poklad.
Keď som prišla domov prvá vec bola, aby som konvalinky uložila do vázičky a s nadšením postavila k obrázku môjho odídeného manžela, ktorý hovie v izbe na poprednom mieste. Ustavične je tak pri mne prítomný. „Poteš sa aj ty ich krásou...!“ núkala som ho nahlas. Potom som si ešte vybalila nakúpené a zasadla spokojne k Sme. Akurát pred chvíľou som ju vylovila dolu na schodisku z poštovej schránky. Do obeda bolo ešte času dosť. A tak som čítala...
Oznam: herec, režisér, hudobník, mladý človek zhasol. Spáchal samovraždu... Srdce mi na moment zamrelo. Prigniavila ma táto správa. Jeden mladý život ťažko a odhodlane bojuje za zachovanie si života, tam niekde v diaľke... Druhý, tu doma, dobrovoľne odchádza... Dve bolesti! Dve rozdielne bolesti, utrpenia...!
A je ráno: májové, krásne, voňavé... Vonku v rodinách, pri ľuďoch - nie je všetko také krásne, rozvoňané...

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu