Silvia

Autor: Magda Kotulová | 13.4.2013 o 10:17 | (upravené 13.4.2013 o 10:28) Karma článku: 13,76 | Prečítané:  629x

Má sa písať o ľuďoch, ktorí sú skvelí?... Jasné!... Aby sa videlo, že medzi sivým, spoločne sa hrnúcim stádom vpred sa nachádzajú výnimoční jedinci. Ozdobujú a presvetľujú skupinu pútnikov, ktorí mlčky idú za svojimi cieľmi a cielikmi a mnohokrát vidia len ten svoj zámer, túžobný záver svojej cesty a nepomyslia na toho, čo vedľa neho kráča, trápi sa, borí, potkýna ...

Starý človek má neraz kopec chorôb, ktorým sa musí koriť, podriaďovať. Chcel by sa drať dopredu a myslieť len na príjemné vecičky tohto života. Ale nedá sa mu to. Musí sa pod nimi prikrčiť a tápať cestou, ktorú mu určil neprajný život, čo dobrú chôdzu určil mladosti a zdravým osobnostiam. Preťažko kráča... A občas zranený, nejako nalomený – aj mladý...
Stretávame sa s ľuďmi, ktorí okolo nás prejdú, ani si nás nepovšimnú. Niektorí z tých, predsa len pozornejších, podajú ruku, usmejú sa, poradia, porozprávajú sa. No mnoho z nich o niekoľko chvíľ zabudne, že niekoho na svojej postati postretol. Pachtia sa ďalej do svojho vzdialeného cieľa...
Aj ja som tak kráčala, išla a naraz vstúpila... Do očnej ambulancie lekárky. K Silvii...  Neverila som, že je stále dosť citlivých ľudí, aj doktorov, ktorí vidia v človeku-pacientovi aj niečo viac, ako len suchý objekt svojej liečby s názvom diagnózy na čele.
Silvia?... Keď k nej vkročíte, ozve sa radostné pozdravenie, akoby vás vítala najšťastnejšia žienka na svete, že vás vidí. Ale ona to nehrá... Ona je ozaj rada, že ste prišli a poctili ju svojou prítomnosťou. Nikdy, za celých desať rokov stretávania sa s ňou v ambulancii, nezacítila som faloš a pretvárku. Jej priateľská  ruka vždy spočinula v mojej. Neskôr pribudlo ako prídavok - aj objatie.  Myslela som si, že sa chová tak len ku mne. Ale nie...! Všetci jej pacienti chodia k nej ako do rodinného hniezda. Pamätáte si na kedysi „rodinných“ lekárov, o ktorých rozprávali naše mamy?... To by bolo blažene žiť na svete, keby sme takýchto doktorov a doktorky mali v každom kúte našej domoviny...
Keď si človek sadá za všemocné lekárske prístroje u Silvii, aby určila vašu diagnózu, vraví presne to, čo s vami robí a čo zisťuje. Posmelí vás, opíše presne váš zdravotný stav.  Pohladí rečou, upevní to očným kontaktom. Potom odbočí od zdravotného stavu a venuje vám svoju pozornosť, popýta sa so záujmom na rodinu, na vaše problémy. Nevtieravo, jemne.
Odchádzate z jej obvodu spokojný v duši. Vždy sa k nej rád vraciate. Nie tak, ako neradostne trielite k lekárom, ktorí vás odbavia ako v továrni pri páse a vy sa cítite nejakým abstraktným číslom, haraburdou.
Tak teda: Silvia je skvelá očiarka. Želala by som všetkým svojim známym, aby aj oni objavili, našli takúto svoju lekárku-priateľa v jednej osobe...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Boj proti establišmentu? Ako prežiť nápor terorizmu a fanatizmu

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu označiť kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?