Tak nejako to bývalo za čias budovania socializmu, v ére socialistického realizmu v umení. Keď prišiel deň, že v kníhkupectvách došla zásielka knižných noviniek, stávali pred nimi rady vášnivých čitateľov, ktorí neváhali si pred obchodmi počkať hodiny-dve, len aby si knihu svojho obľúbeného autora zohnali.
Keď vyšli tieto noviny-nenoviny, vždy som si v nich podčiarkla knihu, ktorú som dúfala, že sa mi podarí dostať kúpiť. Dávala som na knihy posledné peniaze z nášho úbohého rodinného rozpočtu. Neraz som dostala virgas od môjho realistu, drahého mužíčka, že miesto chleba kupujem to, čo si môžem požičať v obvodnej knižnici. Vždy bol doma hrmot, keď som ho pre tento svojský výrok zaradila medzi kultúrnych ignorantov a poukázala na to, že väčšina kníh, čo som zháňala, sa z rozličných nepochopiteľných politických dôvodov do verejných knižníc vôbec ani nedostane. No napriek hlučnejšej výmene názorov, nakoniec všetko dobre dopadlo a manžel bol ten, čo objavenú, novokúpenú knihu bral do rúk a nedovolil, aby som ju čítala prvá. Vsadil na môj vkus. Vedel, že rokmi, čítaním svetovej i domácej prózy a poézie, som si ho vyšľachtila ako voňavý kvietok, čo nádherne rozkvitá. Časom si muž zvykol a už nefrflal, že sa v našom byte zhromaždila neuveriteľná záľaha rôznorodých, ale fajnových kníh.
Keď som si v Knižných novinkách už označila knižku, po ktorej mi srdce pišťalo, mala som na dosah aj super kníhkupectvo, v ktorom sa moja neskrotná túžba nádherne vypĺňala. Pri Ymce v Bratislave, v tom čase existovalo malinké kníhkupectvo. Vládla v ňom perfektná pani, u ktorej, neviem z akých dôvodov, som si získala horúce sympatie, a ktorá mi občas odložila podpultovú knižočku. Možno to bolo preto, že som si chodila kupovať knihy s kŕdľom svojich drobných detí, ktoré sa jej vždy tmolili v predajni a prezerali si obrázkové knižočky so šťastnými úsmevmi a s nevýslovnou radosťou. Medzitým som sa prehŕňala v pokladoch, ktoré som práve objavovala, a na ktoré som sa prenáramne tešila. Tak sa mi podarilo od nej získať aj Dostojevského Besov, ktoré akonáhle sa dostali do kníhkupectva, na druhý deň ich červení mudrlanti zhabali a bohviekde skartovali, kvôli nádhernej eseji Václava Černého o Dostojevskom. Dobrosrdečná kníhkupkyňa mi jeden výtlačok zachránila a ešte aj upozornila na skvost literáta Černého, ktorý sa dostal nekultúrnymi pravovernými stalinistami do nemilosti a skončil v odpade, ako nepotrebná smeť. Neraz si Besov otváram kvôli tejto perličke z literárnej kritiky. Táto štúdia je totiž famózna, ako mnoho, alebo skoro všetky veci, čo tento český literárny kritik vytvoril.
Milej pani som nikdy za túto jej nádhernú nadprácu nič nedala. Hádam, iba jednoduché narýchlo vyletené slovko vďaky, úsmev. Ona mala radosť z čitateľky, ktorú od vášne kupovať dobrú knihu nič a nik neodradil. Touto malou rozpravou chcem jej dodatočne poďakovať za historickú spoluprácu pri odtajňovaní nádherného duchovného bohatstva. Vďaka nej a Knižným novinkám moja knižnica sa skvie dodnes výbornými svetovými titulmi.
Škoda, že Knižné novinky - podobne ako vtedy - nevychádzajú aj dnes. Pravidelne...
