reklama

Odovzdávanie sa Vyššej moci

Sedí za počítačom, bolí ju hlava, má ju akúsi ťažkú, je noc v plnom prúde a ona nemôže spať. Tak sadá za klávesnicu svojho priateľa počítača a zveruje sa mu s myšlienkami, čo jej sužujú hlavu. Vedľa nej civí prázdna elektrická posteľ pre imobilného pacienta, periny na nej sú nepokrčené, vzdušné a čakajú na toho, kto ich pomrví a dokrkve. Ale momentálne ho niet. A tak dýchajú a čakajú, ako keby boli ľudia a nie mŕtve tvory.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Pred pár dňami sa triasla ako osika. Ruky sa jej chveli. Triasla sa ako v zlom sne, v neskutočnom trápení a v strese. Duša jej mrela. Rýchly pulz 14O za minútu, potom siné pery, belosť, neutíchajúci srdcový záchvat a naraz ston: "Nemôžem dýchať!... Nemôžem dýchať!"

Uteká pre mobil, volá dcére. A opäť beží za tým, čo bojuje na svojom osudovom lôžku o život. „Čo je ? Ako ti je?"

„Nemôžem dýchať...! Nemám vzduch!" Dostáva triašku. Celé telo sa mu chveje, líca, pery. Celý je, ako v pomätení zmyslov.

Stojí vedľa neho nerozhodná, čo urobiť, čo podniknúť. Naraz začuje nikdy nepočutý chrapot. Desný drsný chrapot z pľúc. Neustály. Nekončiaci. Ticho zvolá: „Zavolám úrazovku...! Vydrž!Vydrž! Dýchaj zhlboka....! Neboj sa...!" Jej úbohé výkriky vôbec neprerušujú ten odporný neznesiteľný škripot pľúc nešťastníka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Nemôžem dýchať...!" opakuje neustále. „Nemôžem dýchať...!"

A ona zúfalo, so strachom ho upokojuje: „Volala som úrazovku... Hneď prídu, hneď prídu..." replikuje tiež, ako zmyslov zbavená. Ale musí sa robiť suverénna, silná. „Už prídu každú chvíľu..."

Hnevá sa, že ubiehajú strašne rýchlo minúty a pozerá s nepokojom na zmodralého, ťažko dýchajúceho, lapajúceho dych toho, na ktorom jej neuveriteľne záleží, aby tu ešte zostal, pobudol. „Vydrž! Vydrž!... Neboj sa!" Hladká mu ruku, vlasy, upokojuje ho. Posadí ho do výšky v akej je len možno sedieť, otvára balkón, aby do izby vprúdil čerstvý vzduch a sa mu dostalo trochu viac kyslíka v prekúrenej izbe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hnevá sa v myšlienkach na ženu z úrazovky v telefóne, ktorá jej kládla zbytočné otázky, podľa nej zbytočné otázky, čo maród užíva, čo mu je, ako dlho záchvat trvá... Zúfalo kričala tej ženskej, že sa jej muž dusí, chrčí, nech okamžite pošle záchranku a nech sa tak blbo nepýta a nepredlžuje čas nezáchrany. Stojí roztrpčená vedľa dusiaceho sa.

Niekto zvoní. Zdola. Zvoní aj ona, aby otvorila záchranárom domové dvere. To sú iste oni. Prišli. Dve ženy a jeden muž v červených overaloch. Teraz tá červená farba jej neprekáža. Neznáša červenú. Červená - je teraz záchrana. Záchrana toho, komu ide o život.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To sú ale! Nemajú kyslík so sebou... A hovorila im do telefónu, že sa dusí, že chrčí, jej manžel... Jeden zo záchrancov letí do sanitky, aby priniesol spásonosnú bombu. Aká irónia - bomba, ktorá zachraňuje, neničí... ešte taká nemožná myšlienka jej prefrčí hlavou. O chvíľu červený overal donáša bombu s kyslíkom a muž, dusiaci sa muž, dostáva masku na tvár. Maska - zasa spásonosná. Nie maškarná, aj keď tak vyzerá... Horor, triler.

Balia ho a odvážajú na vozíku. S kyslíkovou škraboškou na tvári. Nevníma nič okolo seba. Ani jej pohladenie na rozlúčku, ani letmý bozk na čelo, ani ustráchaný krížik na čelo. „Zbohom!" šepká a zdŕža slzy. Zavierajú sa dvere.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte vyzerá z okna na autiak, čo rozžíha modré blikotavé svetlá a maže z ich temnej ulice. Naraz je všade ticho. Rýchlo kľaká pod kríž a prosí Toho tam hore, aby jej ho ešte, ak bude taký dobrý, nezobral a ponechal. Muž je odvezený, odnesený na ÁRO. Tam s ním asi pracujú, zachraňujú. Anjeli strážni v červených mundúroch. A potom v bielunkých.

Dcéra, ktorá medzitým došla jej vraví, že ide za ním do nemocnice a stade zavolá - čo a ako.

Hodiny a minúty stresu, nádeje, zúfalstva, strachu, obavy a nádeje, tej večnej, nádhernej, nenahraditeľnej nádeje, aby prežil, zostal. Tu s ňou. Teraz - a ešte dlho...

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu