Sledovala som ho na akciách, ktoré sa ozývali na podporu dobra a pevnosti trvania rodiny, na akciách pre deti a ich mamy. Vždy ticho, nenápadne svojím milým, nie násilným úsmevom rozširoval pohodu.
Poznala som ho z videnia zo scény divadla, z televíznej obrazovky, ako skvelého interpréta svojej hereckej roly, alebo úžasného recitátora skvelej, nie kostrbatej, alebo nepochopiteľnej básne. Recitoval len skutočnú poéziu. I pre divákov, poslucháčov, ktorí ešte vedeli, cítili, čo je to nádhera, krása, vznešenosť dobre skonštruovaného verša.
Tento mladý človek, ktorému už zdobia hlavu šediny, nenecháva si ich ukryť nánosmi módnej farby módnych šampónov. Je taký aký je. Prostý, prirodzený, láskavý Človek - Osobnosť.
Nedávno som mala narodeniny. V mojich rukách sa ocitla útla, pôvabná, krásne ilustrovaná knižočka veršov. Autor: Štefan Bučko. Názov noblesnej knižočky: Tušené ostáva v tieni. Bola som ňou milo prekvapená. Ešte v ten večer, keď vinšovníci odišli a mohla som si sadnúť k tomuto pokladíku, prečítala som si ju. Dojatá z perličiek, ktoré Bučko pozbieral, posplietal do veršov z myšlienok o živote. Myšlienky, ktoré človeka znepokoja, ale hneď upokoja, ktoré prinesú radosť, nádej a pocit všetko objímajúceho dobra. Prinesú čitateľovi do daru všetko to, čím autor oplýva a rozdáva okoliu úprimne, pravdivo.
Štefan Bučko, autor, poet.
Nechcem robiť recenziu. Na to sú renomovaní literárni kritici. Chcem len upriamiť pozornosť iných na túto milú, nevšednú vzácnu knižočku v kope vytlačeného a rozmnoženého knižného sena v našich vydavateľstvách. Je prepekným darčekom k Vianociam svojim blízkym a pre tých, koho máme radi.
Okrem knižočky - darujete zároveň aj Cédečko, na ktorom svoje verše recituje autor a doprevádza ho hudba jeho manželky, známej speváčky Adrieny Bartošovej.
„Otvoriť sa,
nech vidia v tebe iní priateľa,
nezatvrdiť sa.
keď pri tom akte prídeš o veľa.
Stíš sa
a poupratovať si všetko v hlave,
skúmať,
či nie si so svedomím vo vojnovom stave.“
/Úryvok z básne Š. Bučka: Dcérke./