O Madride po Madride

Autor: Magda Kotulová | 3.9.2011 o 16:27 | (upravené 3.9.2011 o 18:51) Karma článku: 9,98 | Prečítané:  1655x

Pripravovali sa, uskutočnili sa, skončili sa Svetové dni mládeže - stretnutie mladých z celého sveta s hlavou katolíckej cirkvi - s pápežom. Všeličo sa popísalo, pohovorilo, vykričalo, nakričalo, revoltovalo, chválilo i kritizovalo,  radostne odkazovalo. Už bežia normálne dni po dňoch, v ktorých mládež bez rozdielu farby pleti zišla sa v hlavnom meste Španielska. Zamiesili sa v ňom rôzni mladí: so šľachetnými úmyslami, aj bez nich. Aj duchovne zanietení mladí, či takí, ktorí tam išli, sťaby na výlet. Ale brali sa tam... a iste nie pre coca-colu. Každý s inými myšlienkami, chuťou, snahou.

Aj naši piati mladí z rodiny sa tam vybrali. Už dávnejšie si cestu naplánovali, zarobili na ňu a išli so svojím spoločenstvom, ktoré im bolo srdcu milé a blízke. Každý z nich vedel, prečo a za čím do Madridu ide.

Mohla by som kadečo vypisovať, chváliť, aj možno kritizovať, ale rozmyslela som si to, a nebudem tu plytvať svojimi myšlienkami. Vzala som si všetkých svojich na paškál, aby som vylúdila z nich ich názory na tento zájazd, na ktorý sa vybrali, na misiu, na ktorú sa dali. Nižšie ho predkladám pravdivo a z prvej ruky.

Moje otázky zneli: Prečo si išiel do Madridu? Čo si tam zažil a prežil? Čo ti dal Madrid? S  akým záverom si prišiel domov?

 

SAMO, stredoškolák, Gymnázium Matky Alexie v Bratislave, momentálne žiak na New Hall v Anglicku, odmenený cenou tejto školy za uplynulý ročník za politiku a ekonómiu:

Do Madridu som išiel preto, že som chcel zažiť atmosféru SDM, o ktorej som sa napočúval od starších súrodencov z ich skúseností z Kolína. Mal som k dispozícii skvelú partiu, tak som sa tešil na čas strávený s nimi. A nakoniec, no nemenej dôležitejšie, myslel som si, že ma to môže akosi posunúť, upevniť vo viere.

Zažil som horúčavy aj o polnoci, rehot, keď sleduješ so štyrmi ľuďmi spod jedného pršiplášťa ako pápežovi spod štyroch dáždnikov odletel biret, i povinnú siestu. Videl som kus Španielska, Toledo, Barcelonu a po ceste tam i späť riadny kus Európy: Turín, kde sme navštívili prvé oratko don Bosca, či Marseille a Benátky. Ako bonus hádam pobyt s polpenziou v typickej španielskej rodine vrátane El Classica či pokru. A nechýbali ani náhodné stretnutia v metre so známymi, ktorých na Slovensku či v Anglii dlho, dlho nestretnete, ale v Madride hneď zopár ráz.

Čo mi dal Madrid? Malo to ďaleko od hlbokej duchovnej skúsenosti, k tomu je ťažko dôjsť v dvojmiliónovom dave na letisku. No i to bolo na čosi dobré. Práve v tom nedozernom dave mladých, pri pohľade do tváre nových a neznámych mladých som bol zrazu zaskočený. Hoci každý svojou cestou, všetci mierime za tým istým cieľom. A tie cesty sa skrížili práve tu v Madride, aby sme pochopili, že sa neplavíme sami.

Silným momentom bola prítomnosť kormidelníka pápeža. Aby som dokončil analógiu s loďou, i vody bolo dosť. Ale keď bol pápež okej, aj my sme boli v pohode. Jeho pokoj sa preniesol i na nás a ja som bol prekvapený, aké je to jednoduché. Stačí dôverovať. Potom sa dá kráčať aj po vode, ktorej bolo všade vôkol nás neúrekom.

Ďalším prekvapením pre mňa, a myslím aj pre pápeža, bola podpora, s ktorou ho mladí privítali a zasypali. Osobne som neputoval do Madridu, aby som videl, zamával či stretol pápeža a jeho prítomnosť som bral ako samozrejmosť, či povinnosť. No môj obraz o ňom sa zmenil z nekonečnej neomylnej bezchybnej autority, práve keď mu v daždi odfúklo čapicu. Práve vtedy bol jedným z nás zmoknutých, a keď sa nám neskôr prihovoril, bol už otcom, od ktorého si každý kto úprimne počúval, niečo odniesol. A ako som neskôr pri rozhovoroch s kámošmi zistil, pre každého to bolo niečo iné. A to ma presvedčilo, že nie je nadradeným dozorcom, ale univerzálnym a vždy zjednocujúcim otcom.

Užíval som si aj nezameniteľnú náladu v uliciach Madridu počas celého týždňa. Občas trošku divoká ako pri príchode na letisko, keď sme zakúsili organizáciu á la španielska dedina, no i tichá a pokojná, ako počas adorácie s pápežom či saleziánskym predstaveným don  Chavezom. Stretnutie s druhým menovaným bolo špeciálnym povzbudením pre mňa i ostatných animátorov, ktorí nielen ideme za rovnakým cieľom, ale aj máme spoločnú cestu - don Boscovu. A okrem toho všetkého sedem nových tričiek grátis.

 

VILO, vysokoškolák, Univerzita Komenského v Bratislave, odbor-športový manažment:

Do Madridu som sa vybral s myšlienkou, že chcem poznať viac mladých ľudí, ktorí zmýšľajú podobne ako ja a cítiť sa súčasťou niečoho veľkého. Samozrejme, chcel som vidieť svätého Otca, počuť jeho vyjadrenia k nám mladým. Žiadalo sa mi obhliadnuť si aj Madrid a viac miest, do ktorých som sa cestou mohol dostať a si ich aspoň trochu prezrieť. Je jasné, že som chcel navštíviť ako fanúšik Realu Madrid aj štadión Santiago Bernabeu, čo sa mi aj podarilo so skupinou priateľov s rovnakými vedľajšími záujmami ako mám ja - teda športovcami. Mohli sme navštíviť aj mnohé kultúrne pamiatky, galérie, lenže pre množstvo záujemcov a veľké zástupy čakajúce na vstup do nich sme sa niekedy stiahli a naše kultúrne zámery nevyšli.

Hostitelia, u ktorých sme bývali /Stredná škola/ boli ústretoví, pohostinní a priateľskí. Len nás trochu hatila jazyková bariéra, lebo neovládali angličtinu, ktorú sme používali my hostia.

Najväčším duchovným zážitkom mi bol večer  so svätým Otcom - pri adorácii pred Kristom v monštrancii. Bolo to dojemné, úžasné, veľkolepé. Mnohí boli dojatí k slzám. Nepopieram, aj ja som si zaslzil... Prosto, bol to silný zážitok, na ktorý sa nezabúda...

Madrid ma posunul dopredu. Po stránke duchovnej. Uvedomil som si, že som súčasťou obrovského spoločenstva - cirkvi. Precítil som fakt, že som nie vo svete sám, patrím k nemu, k nej...

Okrem hlavných podujatí sme navštívili aj menšie, ktoré viedli slovenskí duchovní. Prednášky boli na rozličné témy, týkajúce sa súčasného života. Po nich sme diskutovali a bavili sa o prednesenom. Neboli povinné, ale boli vždy plné...

Z Madridu som odišiel s kopou zážitkov, dojmov. Čo som očakával, to sa mi splnilo a naplnilo. Mám myšlienku: chcem sa tam vrátiť... Vždy by som sa tam chcel vrátiť..., medzi mladých - s pápežom. Nabil som sa množstvom pozitívnej energie!  Cítim to!...

A ešte niečo: pri tej veľkej búrke, nebál som sa. Vedel som, že nás Pán Boh nenechá v štichu /smiech/!...


BARBORKA, vysokoškoláčka, Slovenská technická univerzita v Bratislave, fakulta architektúry, odbor-dizajn:

Cesta do Madridu bola lákavá. Išli tam mne blízki ľudia, dobrá partia. Nikdy som sa neocitla v takom množstve mladých, podobne ako ja mysliacich. Chcela som duchovne načerpať silu zo spoločenstva, ktoré sa zišlo v takom kvante. Tešila som sa, že uvidím na vlastné oči svätého Otca.

Túžila som navštíviť lukratívny Madrid, aspoň niektoré jeho kultúrne pamiatky. Navštívila som PRADO, z čoho som sa nevýslovne radovala. Vstup sme mali zadarmo, ináč býva drahý.

Španieli nás prekvapili úžasnou pohostinnosťou, pozornosťou a láskavosťou. Celé húfy mladých, čo prúdili po uliciach, polievali prúdom vody zo striekačiek, aby im aspoň takýmto spôsobom uľahčovali horúčavu, páľavu, ktorá panovala v Madride. Iní nám zasa rozdávali fľaše s vodou. Nestretli sme sa nikdy - nikde s nepriaznivým, alebo nemilým pokračovaním.

Celá naša saleziánska komunita bývala v saleziánskej strednej škole.

Najhlbší duchovný zážitok som mala z adorácie na letisku. Bola som úžasne dojatá. To ticho, ktoré nastalo po výzve pápeža k meditácii pred Kristom v Hostii - človeka hlboko zasiahlo.

V duši mi zostávajú silné dojmy. Doteraz cítim v sebe nejakú tajomnú silu, ktorú som načerpala z davu mladých, ktorí sa vybrali do Madridu kvôli jednému človekovi-pápežovi a túžili spojiť sa s ním a s Ježišom.

Okrem Madridu sme navštívili na ceste niekoľko miest, ktoré ma pripútali a opojili. Boli to hlavne Lurdy, a niektoré miesta, kde žil don Bosco, ktorého si vážim a ctím ako človeka, kňaza, svätca.

Vrátila som sa z Madridu a z miest Jana Bosca s hlbokým, vnútorným pokojom, ktorý je pre mňa na nezaplatenie.

 

MAŤO, stredoškolák, Gymnázium Jura Hronca v Bratislave, priateľ Bašky, zhŕňa a završuje:

V Madride som zistil, že kresťan nie je len ten, ktorý sedí v kostole a len sa modlí. Kresťan je človek, ktorý žije s radosťou a teší sa z toho, že žije.

 

MARUŠKA, vysokoškoláčka, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, odbor-fyzioterapia:

Dôvod, prečo som šla do Madridu, bolo stretnúť sa s mladými, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty, prehĺbiť a povzbudiť sa vo viere a aj mojou prítomnosťou tým zdôrazniť to, čo je zmyslom života ľudí žijúcich živú vieru.

V Madride bolo veľmi teplo, čo mnohokrát spôsobovalo únavu a nervozitu. Avšak aj napriek vysokým stupňom sme to nevzdali. Najviac sa mi páčilo stretnutie saleziánskej mládeže celého sveta, kde sme sa stretli s hlavným predstaveným saleziánov. Veľkým duchovným zážitkom bola saleziánska večerná adorácia, kde sme sa po zábavnej Fieste stíšili a vychutnávali si naplno Božiu prítomnosť. Aj napriek tomu, že tam boli mladí rôznych kultúr a národov, boli sme spojení v Ňom. Nakoniec sme sa všetci spoločne pomodlili „Otčenáš", každý vo svojom jazyku. Záverečné „amen" tak konkrétne ukázalo, že sme v Bohu naozaj zjednotení.

V Madride bolo veľmi veľa ľudí, čo ja veľmi nepreferujem, preto mi robilo problém nájsť si priestor na Ticho. Ten som však našla na saleziánskych, slovenských katechézach, kde nám kňazi pútavo a aj vtipným spôsobom približovali, ako žiť konkrétne živú vieru.

Veľmi sa mi páčila pohostinnosť a otvorenosť domácich. Úžasne sa o nás starali a vždy boli ochotní. To ma povzbudilo k tomu, aby som aj ja, v našom saleziánskom stredisku bola otvorená voči novým ľuďom, ktorí prídu do nášho oratória.

Tešila som sa aj z energie a radosti mladých ľudí, ktorí spoločne vytvárali skvelú atmosféru.

Madrid ma naučil trpezlivosti a obetavosti. Učila som sa tam ovládať sa a nešomrať kvôli diskomfortu, keď sme spali len na karimatkách, nesťažovať sa na strašné teplo, na neustále premiestňovanie sa z miesta na miesto... Aj keď sa mi nepodarilo byť vždy spokojná s tým čo som a aká som, viem, že mám vždy šancu byť lepšia. Stačí sa len rozhodnúť a ísť za Ním.

Domov som prišla povzbudená vo viere, viac v Ňom zakorenená. Som rada, že nielen my, tu na Slovensku, sme svedkami živého Boha, ale aj ostatní za našimi hranicami. Viem, že táto radosť z Madridu nevyprchá vtedy, keď sa budem snažiť každý deň vnímať Ježišovu Lásku a prítomnosť. Či už cez ľudí, rôzne situácie, alebo cez krásu prírody...

 

HANKA, vysokoškoláčka, Pedagogická fakulta UK v Bratislave, odbor-liečebná pedagogika:

Do Madridu som išla hlavne preto, lebo som sa tešila na atmosféru, ktorú zažijem spolu s miliónmi mladých na celom svete. Tiež som sa tešila, že tam pôjdem s mojimi najbližšími kamarátmi a budeme mať nové spoločné zážitky. Tešila som sa aj z cestovateľského hľadiska, že spoznám novú krajinu, v ktorej som ešte nebola. Veľkým dôvodom bol aj ten, že prostredníctvom týchto všetkých vecí sa stretnem s živým Bohom a upevním si vzťah s Ním.

Zažila som tam ešte omnoho viac toho, čo som čakala: obrovské množstvo veselých mladých, zapálených pre vieru, stretnutie so svätým Otcom a hlavným predstaveným saleziánov, horúce dni plné prekonávania samej seba, pohostinných domácich Španielov a veľa iných silných momentov nielen duchovných, ale aj zábavných a vtipných. Tiež bolo super, že som mohla zažiť španielsku kultúru, pozrieť si Madrid a jeho pamiatky. Najsilnejším z nich bolo, keď som si na letisku, kde nás bolo dva a pol milióna, uvedomila, že toto obrovské množstvo mladých sa spojilo pre jeden cieľ- oslavovať spoločne Boha. Cítila som, že sme boli jedna obrovská rodina.

Okrem toho, že mi Madrid dal strašne veľa nielen veselých zážitkov a skúseností, naučila som sa nereptať, keď som nemala pohodlie, čo mám doma. Spoznala som bližšie svojich priateľov a aj som sa, podľa hesla SDM, viac zakorenila v Kristovi.

Z Madridu som odchádzala s odkazom svätého Otca, že sa máme stať svedkom viery, najmä v dnešnom čase. Tešila som sa hlavne z toho a ešte sa stále teším, že pre Krista sa oplatí stále bojovať, a že v tomto boji nie som sama, ale je v ňom so mnou minimálne aj tých dva a pol milióna mladých, ktorých som tam stretla.

 

Čo k týmto vyznaniam mladosti dodať? Hovoria samé za seba. Krásni mladí ľudia, formujúce sa osobnosti, so šľachetnými úmyslami, cieľmi, sú na správnej Ceste života. O chvíľu sa moji vnuci rozpŕchnu po všetkých kútoch Európy. Jeden do Česka,  druhý do Anglie, tretia do Rakúska. A tak som ich rýchlo zvolala, aby som sa ja, starý človek pomaly odchádzajúci na večnosť, s nimi potešila z dojmov, ktoré nasali do duší. Tie im budú svietiť do ďalších dní a budú ich viesť cestou životom, ktorá pozná pravé trvalé hodnoty: lásku, vieru, nádej, dobro, spolupatričnosť, bratstvo, porozumenie...

Prepáčte za dĺžku vyjadrení... Ale nedalo mi inak. Nechcela som nič z výpovedí mladosti krátiť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zomrel bývalý šéf BMG Invest Vladimír Fruni

Vladimírovi Frunimu operovali vo Veľkej Británii žlčník, zomrel doma po návrate z nemocnice.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.

KOMENTÁRE

Skutok sa stal. Únos sa vracia sa do kín aj do parlamentu

Mantru „skutok sa nestal“ verejnosť často vníma presne naopak.


Už ste čítali?