Magnetky

Autor: Magda Kotulová | 7.7.2011 o 18:56 | Karma článku: 9,27 | Prečítané:  1954x

Mám rada, keď je chladnička nepolepená bohviečím. Vždy som si myslela svoje, keď som videla v niektorej navštívenej domácnosti chladničky ocapkané od hora až dolu kadečím. Prosto: čistá, prázdna chladnička zvonku je naj. Estetická. Ha-ha-ha-hi-hi-hi... Dnes ju mám aj ja obhádzanú, že až. Magnetkami s obrázkami kadejakých miest z rozličných zemí. Tvary od výmyslu sveta: kvetinky, zvieratká, obyčajné erby miest či obrázky, na ktorých je znázornená istá rarita patričného miesta.

Neuveriteľne mi priťahuje pohľad magnetka, na ktorej pochodujú Beatles po vypruhovanom na bielo prechode cez cestu, od môjho Samina, ktorý sa tak uplatnil v Anglicku na strednej škole, že mu dali štipendium na ďalší rok a ponúkli štúdium na anglickej prominentnej univerzite. A ja som sa, keď odchádzal do sveta, strachovala o neho ako o mimino. Prekvapil ma môj vnuk. Hádam budúci politik alebo finančník. Potichu ho nahováram na politiku. Dostáva na anglickej škole zabrať. Aby mal na politiku či finančníctvo šancu, vedomosti. Učí sa rečniť, debatovať, písať eseje, preberá všeobecnú históriu, atď., atď. Však slušných politikov je ako šafranu. Nezaškodilo by, keby sa z larvičky talentu vykľulo niečo poriadne pre náš národ, ktorý by charakterných, inteligentných politikov a finančníkov potreboval ako soľ.

Hneď vedľa ukráčaných, vyčesaných Angličanov tróni Lochnesská príšerka, ktorú mi s pasiou daroval najstarší vnuk. Ten pozná Škótsko zo svojich študentských potuliek pomaly lepšie ako Slovensko. Vedľa príšery tróni Eiffelovka, rímska katedrála, hneď vedľa nej magnetky z Kuby, Chorvátska. Aj z ďalekej Malajzie drevená džunka, či sombrero z Mexika, kde moja vnučka-tanečníčka zakerovala s tanečným súborom. Na jednej malej placke magnetu namáha sa siláčisko vo veľkom širáku s veľkým voziskom, ktorý ťahá vlastnými rukami. Na nej čnie drobný nápis Guinness. Doputovala mi až z Írska od vnuka, čo sa do tohto štátu zamiloval.

A tak by som mohla magnetky jednu za druhou identifikovať, ktorá je od koho, ktorá je skade. Hemží sa nimi beloba chladničky. Je nahusto nimi oplieskaná.

Keď kráčam kuchyňou sto raz mi padne pohľad na tieto malé čudá, ktoré mi s láskou venovali moje vnúčence, čo tak radi, ako kedysi ich stará mať, čundrujú po cudzích zemiach, krajinách. Neviem si predstaviť väčšiu radosť ako sú krásne zážitky, spomienky, ktoré utkvievajú na celý život v hlave i v duši z týchto zázračných ciest. Drukujem svojim vnukom v ich poznávaní sveta. Je to ich ďalšia škola života. A nielen škola, ale hľadanie a poznávanie zázračnej, čudesnej krásy nášho božieho sveta.

Už ma vôbec neškrú nálepky na chladničke mojej i cudzej. Už viem, že tie „lepence“ môžu byť jadierka lásky, ktoré si majiteľ, čo ich získal, lúska každý deň nespočetne ráz.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Boj proti establišmentu? Ako prežiť nápor terorizmu a fanatizmu

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu označiť kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?