Doráňané, dobité, zakrvavené...

Autor: Magda Kotulová | 14.6.2011 o 12:29 | (upravené 14.6.2011 o 13:19) Karma článku: 9,00 | Prečítané:  1541x

Áno. Také je naše zdravotníctvo. Kto sa ocitne v jeho útrobách nie ako zdravá ryba, ale ako pacient, nemohúci rozboľavený človiečik, vidí túto realitu v plnej hrôze, šírke, hĺbke. Keď leží neboža chorý na svojej bielej posteli v poštopkaných obliečkach, nevládny, deprimovaný a počúva okolo neho čo sa pretriasa, vidí, čo sa deje, nie je mu stokrát najlepšie a najradšej by zutekal, keby mohol a vládal čím najskôr do azylu domova k vlastnému WC-papieru, k vlastným zásobám toho, čo neborák postihnutý nemocou potrebuje.

Stretáva sa s pokazenými aparátmi pri vyšetreniach po ambulanciách, pri ktorých vyšetrujúci spomínajú Alahov od výmyslu sveta a vyšetrovaní pokorne čakajú na spásu konca zákroku. Pacient počúva nad svojou hlavou Jóbove zvesti a lamentácie nad nedostatkom peňazí v zdravotníctve a odchádza z nemocnice, polikliniky, ošetrovne, nabalený spomínanými beznádejnými výkrikmi o ratu, aby sa štátom do liečenia obyvateľstva investovalo, sypalo viac.

Keď však dlhšie ležíte v tomto vydezinfikovanom, začarovanom prostredí, ktoré sa vraj nedá odčarovať k lepšiemu, na všakovaké myšlienky prichádzate. Objavujete mlčky, ľudsky a odborne skvele pracujúcich zdravotníkov, lekárov, sestry, sanitárov, ktorí aj v zlých podmienkach dávajú a vydávajú zo seba všetko. Česť im a vrúcna vďaka. S touto myšlienkou treba sa obzerať za milosrdnými samaritánmi, ktorí sa rozdávajú všetkým, ktorí sa dusia, hlivia, trápia na nemocničných posteliach.

A tak, ležiac na klinike, znova a znova si človek uvedomí, že nielen liatie financií je dôležité do kolosa na zdravie. Viac ako prísun tých - je dôležitá - etika. Tá vymiera. Všade. Na každom kroku. Je predsa rozdiel, keď vám sestra pichá injekciu a netára o tom, aký má malý plat. Je rozdiel, keď vám s úsmevom niekto podáva lieky a nenadáva, že ich nemajú, aké by mali mať. Keď si pýtate obyčajnú masť na modriny a hrče z vpichov po injekciách, kanylách, konštatuje sa, že takej masti niet na oddelení. Tie správne sestry vám ju aj tak vytiahnu, vydolujú aj z kúta cudzieho, susedného oddelenia, aby ste vy-pacient dostali to, čo máte. Dvaja robia to isté a predsa nerobia to isté.

Arogantnosť, nemilosť v jednaní sestier pacient rýchlo vycíti. Vrhá ho do depresie a túžby vypadnúť z beloby čím skôr, aby „neotravoval“ dotyčné. Potom vzápätí, stretne sa s nesmiernou ľudskosťou, jemnosťou, pozornosťou od inej staršej či mladšej sestry. Prečo sú takéto rozdiely v jednaní?... Kto učí zdravotný personál etike, k vzťahu k pacientovi? Ak sa nepáči toto zamestnanie premnohým v zdravotníckych uniformách, nech z neho odídu. Nech sú v ňom takí, čo k biednym nešťastníkom na druhej strane barikády majú prístup, aký majú mať.

Každý sa na lôžku pre pacienta nájde. Možno skôr, možno neskôr. Chovať sa k chorým, hlavne k nemohúcim starcom arogantne, neprimerane, môže len človek bez srdca, otupený, cynický, zľahostajnený. Takých je v našom slovenskom zdravotníctve stále ešte dosť. Bohužiaľ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zomrel bývalý šéf BMG Invest Vladimír Fruni

Vladimírovi Frunimu operovali vo Veľkej Británii žlčník, zomrel doma po návrate z nemocnice.

EKONOMIKA

Môžu vám zvýšiť cenu uprostred viazanosti, ako to urobilo UPC?

Aj keď človek podpíše viazanosť, nemá istotu, že ju aj dokončí.

KOMENTÁRE

Skutok sa stal. Únos sa vracia sa do kín aj do parlamentu

Mantru „skutok sa nestal“ verejnosť často vníma presne naopak.


Už ste čítali?