reklama

Starec

Bola sobota. Slnko rozžiarilo mesto a jeho lúče pozlátili všetko navôkol. Po avizovanej hmle nebolo ani stopy. Sneh na strechách, po uliciach, prosto všade, svojou belobou len istil krásu rána. Víkend. Kto sa naň neteší? Od mladých počnúc po starých. Mladí si vyrazia za svojimi koníčkami, pohodou, výletmi a starí sa zasa uväznení vo svojich izbách tešia na návštevy svojich blízkych, ktorí cez pracovný týždeň neuspeli prísť pozrieť svojich rodičov, starých rodičov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Vyzrela som z okna. Pred našim potravinovým malým obchodom, kde bývajú síce občas premrštené ceny, ktoré vysoko prekračujú cenovky v hyper-obchodoch, ale dobre sa v ňom nakupuje a my starí ho máme nablízku, takže si šetríme svoje hnáty, stál muž a čosi prezeral na okne predajne. Chvíľu som na neho hľadela, pozorovala. Bola to väzba ako sa patrí. Čo pozerá? Žeby si obzeral miesto budúceho lupu?... Ale hneď som myšlienku odohnala, keď muž pokojne vykročil za roh domu, v ktorom trčí obchod a zmizol mi z očí. No však, ak by sa niečo nekalé prihodilo, viem jeho presný popis. Stačí to?... Ach, detektívky a kriminálky!... Hrajú si svoje v myšlienkach občanov, citlivých a ustráchaných ako bývam občas ja, keď počujem o katastrofách, čo sa odohrali v našom, nie práve bezpečnom meste.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už som chcela odísť od okna, v ktorom som sa kochala nádherou dňa, keď som zbadala síce slušne, ale výrazne ošúchane odeného starca. Na chrbte vliekol velikánsky ruksačisko, v ruke držal obrovitú tašku plnú čohosi. Asi nejaký bezdomovec, pomyslela som si, keď s takou záťažou na sebe kráčal zľadovatelým chodníkom, ťažko, ustato. Bolo vidno, že trpel každým krokom. Závažie na chrbte a v rukách robilo svoje na jeho staré, ubolené kosti, chrbticu. Unavený, tápavý krok, aký poznám od svojich starcov z blízkej rodiny, ma dorazil. Chudáčisko nemá domov... Takto sa túla v mraze, ktorý sa ťahal dobre pod nulu izbového teplomera, usadeného na vonkajšej strane okna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aké bolo moje prekvapenie, keď pri najbližšej bráne zazvonil, pootvoril dvere a povedľa vchodovej brány položil na zem hromadu letákov. Potom sa pomalinky vyrovnal a kráčal k nasledujúcej bráne sídliska. Zamrazilo ma. Srdcom preťala úplne fyzická bolesť. Takto si musí dôchodca zarábať, aby sa uživil a dotiahol život do konca. Dôstojne a priťažko?... Kde má deti, ktoré by mu pomohli prebiť sa dohárajúcim životom?... Nemohla som sa už dívať na stareckým krokom sa vlečúceho nosiča reklám...

Vtedy mi napadlo to, čo som čítala pred pár týždňami v ktoromsi denníku: o tom, aké nehorázne platy majú starostovia miest a obcí... Začala som v duchu nadávať: na mastné bruchá týchto - a ľutovať hladné, vyšťavené žalúdky obyčajných slušných, ťažko pracujúcich občanov miest a dedín...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dodatok: V nedeľu som počúvala správy na TA3. Primátor Zvolena – voňajúci „sociálnym štátom“ za SMER-SD – si ustanovil dvoch viceprimátorov. Jeden poberá mesačne vyše 1000 eur, druhý vyše 2000 eur. Keď sa proti tomuto rozčesnutému viceprimátorovi objavilo viac protihlasov miestnych poslancov, primátor sa veľkohubo pred televíznymi kamerami vyjadril: „Čo tam po nejakých pár eurách.../atď./!“

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu