Marta

Autor: Magda Kotulová | 3.4.2015 o 22:39 | Karma článku: 9,47 | Prečítané:  1523x

Nezvykla som mať veľa priateliek. Vždy som mala maximum dve-tri, ktoré mi zostali verné až do mojej staroby. Vernosť je vzácnosť, ktorú si nesmierne vážim. Veď priateľstvo, ktoré je dlhodobé, je drahokam.

Nikdy som neverila, že môžu vznikať aj internetové priateľstvá. Existujú. Naraz sa len na tajomných vlnách éteru objaví osoba, ktorá je vám z ničoho nič blízka. Blízka vašej duši, vášmu mysleniu, aj cíteniu.

Zoznámila som sa s takouto osôbkou. Martou. Pomaly, pomaličky sa naše vzťahy upevňovali a vzniklo isté, viac ako dôverné púto. Je to pre mňa ďalšia cennosť, zisk. Ten posledný výraz strašne znie, ale v mojom myslení a chápaní toho, čo cítim, je takýto „zisk“, ziskom-dobrom pre moje vnútro.

Pred niekoľkými dňami som sedela opätovne v ambulancii s paličkou vedľa seba. Čakala som na ošetrenie. Samozrejme, medzi množstvom starých i mladých pacientov. U mojej očnej platia ceduľky na prijatie do jej dverí. Takže sa vyvoláva číslo a podľa neho sa k nej vstupuje na zásah do chorých očí.

Vyvolalo sa opäť nové numero.Vstala staršia žena. Zobrala do rúk barle, opreté vedľa o stenu i ťažkú tašku a pomaly, vrávoravo kráčala k doktorke. Dcéra, čo vedľa mňa sedela, čo mi bola pravou rukou a pomocou, keď som sa ťažko zviechavala zo stoličky, alebo terigala hore, alebo dole schodmi, panej sa ponúkla, či jej nemá pomôcť s taškou.

„Nie, ďakujem…!“ ozvala sa ticho žena a boľavo kráčala k lekárke.

Otočila som sa k dcére a pošepkala jej: „Ďakujem, že si tu so mnou. Si mojou posilou…Tá pani, čo teraz vošla dnu… musia ju dobre bolieť nohy, keď tak tápavo kráča... A ešte tú obrovskú kabelu v ruke…“

Dcéra sa usmiala : „Ale mami, veď vieš, ak môžem, vždy s tebou veľmi rada idem, aby som ti pomohla…“

Vzdychla som si uľahčene a začala premýšľať nad starými ľuďmi, ktorí mnohí majú v rukách barle, alebo paličku. Hneď vidíte, ktorých ozaj riadne bolia nohy, že pri každom kroku sa im od bolesti stiahne tvár kŕčom. Ale zbadáte aj takých, ktorým palička je iba taktovkou do kroku. Idú ako vystrelené šípy. Obdivujem tie rýchliky s paličkami, čo trielia predo mnou, aj vďaka dobroprajným kĺbom. Bielovlasé stareny, bielovlasí starci. Nezávidím, len túžim mať ich prepeličí krok.

Ako som tak sedela v tej preplnenej čakárni, napadla mi moja internetová Marta. Z diaľky si k sebe zobrala svoju starú matku, sama plná starostí. Stará sa o ňu, napriek stareckým vrtochom mamy, stareckým chybám, ktoré aj toho najlepšieho človeka na svete vedia občas napáliť, namrzieť. Ale zvláda starostlivosť o svoju matku bravúrne.

Vtedy som si pomyslela, ako by pasovala k tej ťažko kráčajúcej žene o barlách v čakárni lekárky, dcéra, syn, ktorí by jej pomáhali dopraviť sa k doktorovi, keď k nemu musí. Je málo Márt na svete, aj v našej republike, čo sa o starých rodičov zodpovedne a obetavo starajú a venujú im svoj čas, pozornosť, pomoc.

Preto si moju Martu vážim a som rada, že som ju spoznala: jej šľachetnosť, veľkorysosť, cit pre dobro a jej nezištnú pomoc pri nesení kríža staroby drahej osoby.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?