Moji dospeláci

Autor: Magda Kotulová | 9.2.2015 o 16:20 | Karma článku: 10,24 | Prečítané:  1068x

V týchto dňoch som musela nejako viac myslieť na svojich odrastených vnukov, ktorí ma neustále prekvapujú svojím vyjadrovaním, konaním. Občas prekvapia návštevou. Z nej žijem niekoľko dní. Prečo?

Musím sa usmievať nad ich snahou predstaviť mi napríklad svoje dievčatá, s ktorými sa začali priateliť, či už vážnejšie chodiť. Musím sa usmievať aký si zvolia spôsob, aby ich vôbec ku mne mohli priviesť. Raz je to donesenie nejakého tovaru, ktorý nutne potrebujem od ich mamiek, mojich dcér či syna, či nejaký ten darček, zvyčajne magnetku z pobytu v zahraničí.Vždy ich uvítam s radosťou a nekonečnou vďakou.

Tak aj minule. Keď dolu zazvonil Martin, myslela som si, že prišiel sám, že mi doniesol mäso, ktoré mi mala kúpiť na trhu jeho mamina. Keď som chalanovi otvorila dvere, jemným pohybom rukou, v ktorej nemal náklad, ukázal niekomu, schovanému za stenou chodby, aby tiež vstúpil do dverí bytu ako on. Myslela som si, že priviedol aj sestričku, aby mamku odbremenil aspoň chvíľu od jej hyperaktivity. S prekapením som zbadala tvár a postavičku krehučkého cudzieho dievčatka. Pýrilo sa.

„Ahojte, no poďte dnu, páči sa…!“ núkala som ich už s riadnym úsmevom.

Hneď som pochopila, koľko odbilo. Obaja hanblivo vkročili dnu. Martin mi podal do ruky nákup a dievčatko utiahnuto stálo pri dverách. „Som rada že ste prišli. Som Martinova babka…“ podávala som ruku červenajúcemu sa dievčaťu. Predstavila som sa. „Ako sa voláš..?“

„Pavlína,“ vyšuchla zo seba dievčinka.

„Pekné meno…“

„Ďakujem!“ vydýchla.

Odobrala som nakúpené veci, položila na chodbový nábytok a povedala mladým, aby chvíľu počkali. „Prinesiem vám nanuky, ak mi ešte v chladničke zostali.“ Musela som sa predsa odvďačiť za úsilie, ktoré vydali.Vrátila som sa s nanukmi. Na šťastie ešte som ich mala v zásobe. Nestačili ich vyjesť mladší vnuci pri návštevách.

Mladí sa poďakovali. Ešte sme vyriekli pár viet, ale už normálnejšie, nie až tak rozpačito. Porúčali sa, lebo ešte vraj neobedovali. Prepustila som ich s úsmevom. Viditeľne dievčatku odľahlo, že som ich dlho nezdržovala. Prvé stretnutie s príbuznými chalana, s ktorým sa kamaráti, mala za sebou, a to stačilo až-až pre jej znervóznelé srdiečko.

Odišli. Ešte som im z okna zakývala, oni zamávali mne, a už som bola opäť v mojom bytíku sama ako prst. Ale vlastne nie, nebola. Ich tiene boli vo vzduchu. Umývala som akurát riad po obede, ktorý som už stačila pred ich príchodom skonzumovať a usmievala sa. Tak teda: už aj Martin mi prišiel ukázať dievočku. Ako sa mládenci predháňajú.Už mi svoje dievča predviedol Vilo, spriatelila ma Katka s jej nastávajúcim, a teraz Martin. Jurko mi ešte nepredstavil svoju Viedenčanku, ktorá nebýva často v Bratislave. Ale už čakám, kedy aj tu spoznám, kedy nastane ten dôležitý okamih, deň.

Niet nad šťastnejšiu starú mamu ako som ja.Vďaka mojim vnukom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?