Nevesta

Autor: Magda Kotulová | 22.1.2015 o 19:32 | Karma článku: 11,83 | Prečítané:  1541x

V ten večer, vlastne v tú noc, rozmýšľala som, ako už dávno nie, o mojom svadobnom dni. Svadbe. Mnohé ženy vravia, že to bol ich najšťastnejší deň života. Môj skoro nebol…

Áno, milovali sme sa s mojím manželom vrúcne. Tešili na spoločný život, aj keď od samotného svadobného dňa nevyzeral ružovo. Prečo?… Brali sme sa v pohnutých päťdesiatych rokoch. Politická situácia bola napätá, nemali sme kde bývať a môj mal ísť na dva roky hneď po svadbe na vojenčinu. Okrem toho som mala mizerné zamestnanie, s mizerným platom, kvôli zlému kádrovému posudku, čo rozhodovalo neraz o veľmi mnohom, bola som neprijatá po maturite na vysokú, a keď som začala učiť, tak ma zo školstva kvôli náboženskému presvedčeniu vyliali. Boli sme vyvezení v akcii B. na dedinu, kde som sa aj „svadbila“. Čakali sme na brata, ktorý sa mal každým dňom vrátiť z väzenia, kde si odrábal trest „za špionáž“ pre Vatikán, v spolupráci s ďalšími nevinnými „komplicmi“. Otec bez zamestnania, matka doma s malými deťmi, mojimi štyrmi súrodencami. A v takomto ovzduší sa teš, usmievaj, jasaj vo svoj svadobný deň.

Svadba, obed, olovrant. Žiadna hudba, veselá zhonba. Rýchlikový koniec. Svadobní hostia sa rozleteli domov a my s mužom na svadobnú cestu na týždeň do nádherných Tatier. Aspoň tam som sa cítila ako v siedmom nebi. Bola to moja prvá životná návšteva našich veľhor.A tak som sa na niekoľko dní cítila naozaj, ako v raji, v tej kráse, so svojím drahým.

Už krajšie, veselšie, šťastnejšie boli svadby mojich detí. Skromné, ale také normálne, ako si mladé budúce nevesty predstavujú. Láska, nádej v šťastie, v spokojnosť, túžba mať zdravé deti, pevnú, trvácnu rodinu. Nemôžem povedať, že by sa to mojim deťom v hojnej miere nesplnilo. To, čo očakávali a po čom túžili. A nielen im, aj ich patnerom.

Keď som si takto zaspomíala na svadobné dni svoje a mojich detí, objaví sa príčina, prečo takéto spomienky v tuhej zime januára, ktorá akurát na pár dní prenikla do našej krajiny. V takej zime sa svadobné dni nechystajú a nekonajú. Sedela som v nie bohvieakej nálade pri počítači, keď mi zazvonil skoro pri uchu telefón. Bolo pomerne už neskoro večer, tak som bola prekvapená volaním v tej dobe.

„Prosím,“ ozvala som sa zvedavá, kto volá.

„Babi, musím ti niečo radostné povedať. Iste ťa to poteší…“ zaznel jemný hlások mojej oprstienkovanej vnučky, len prednedávnom zasnúbenej.

„No tak to som zvedavá… V poslednom čase prichádzajú z tvojej strany len príjemné správy…“

„Predstav si, mám už svadobné šaty… a sú krásne…“ zadúšajúco mi začala svoj poklad popisovať, opisovať a vykladať, kde a za koľko ho splašila.

Jej radosť ma rozžiarovala. „Škoda, že som chorá a nemôžem sa na ne prísť mrknúť… Však ja ich môžem vidieť, len ženích nie… Tak nejako je to, však?…“

„Áno, babi, ale aby si mala akú-takú predstavu o nich, pošlem Ti ich obratom aspoň obrázkom…“

Skoro som od radosti vykríkla. Uvedomila som si, ako sa moja „malá“ teší a ako na mňa myslí, keď sa mi chcela pochváliť svojím drahocenným úlovkom k svadbe. „Výborne! Ďakujem! Budem rada…“ aj ja som sa zadúšala od radosti z pozornosti mojej vnučky.

„Tak ahoj!… A dobrú noc!… Máš to tam hneď a napíš mi, ako sa ti páčia…“

V momente som mala pred sebou obrázok mojej nevestičky-princezničky v priamom prenose. Vyzerala vo svojom nádhernom bielom ancúgu ako kráľovná zo Sáby, alebo ako najkrajšia princezná na svete. Mne sa tak zdala. Hneď som spakruky spustila ódy v bleskurýchlom maily na jej naozaj pompézne šaty a tešila sa, že jej môžem pritakať od srdca, že sa mi ohromitánsky pozdávajú.

Mailom, samozrejme, už v noci ma uisťovala: “Ale v skutočnosti sú ešte omnoho krajšie, babi…!“

Verila som jej, hoci som ich ešte nevidela na vlastné oči, v reále. Vyzerala na obrázku v nich nádherne. Uvedomila som si opäť, čoho som bola zasa svedkom: lásky, šťastia, radosti. Moja nevestička, budúca nevestička, ma nesklamáva. Želám je zo srdca, aby jej svadobný deň bol ten najkrajší v živote, o akom som snívala - a aký som nikdy nezažila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?