Sny

Autor: Magda Kotulová | 11.1.2015 o 10:24 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  666x

Raz na jeseň som sa zobudila po celkom príjemnom sne, ktorý skončil nepríjemne. Stála som na voňavej lúke a čakala na moje dve staršie sestry. A ako tak čakám, naraz „štíp“, niečo ma poriadne poštípalo. Vtom mihu som bola hore. Svitalo, svetlo bolo už všade v miestnosti, len moje zlepené oči sa nejapne rozhliadali, akoby v hmle. Na ruke ma čosi poriadne štípalo. Žeby ten komár zo sna?… Sama som sa čudovala, ako je to možné, že vpich, ktorý mi uštedril otravný šibal v sne, je skutočnosťou. Ruka pri lakti pálila.  

No a keď som tak uvažovala nad komárovským snom, skrsla vo mne otázka, že či sa sny plnia, či im možno veriť, alebo ako to je. Nie som poverčivá, nečítam snáre, ani predpovede vykladačiek budúcich právd, veštkýň, ani nijakých iných dám a dobrodincov, aj v mužskom vydaní. Ani bylinkárkam veľmi neverím, hoci sa dobré duše snažia pomáhať druhým, ako vedia a vládzu. Neverím šarlatánom a mudrlantským prorokom. Verím očiam, rozumu a svojmu inštinktu. Tak!… Ale zasa, niektoré sny v minulosti, aj v prítomnosti, akoby sa mi splnili. Akoby sa mi predzjavili budúce príhody. Naozaj!…

V mladosti som mávala v určitých rokoch hrôzu z matematiky. Dlhé roky, keď som vyšla z gymla, prenasledovali ma hororové sny, že odpovedám z nej a houby viem, schytávam guľu ako horu. Po maturite nebolo nádhernejšieho pocitu, ako ten, že s matikou je nadobro koniec a mám navždy od nej pohov. Tieto sny časom ustali, a na šťastie, už sa mi nevracajú.

Neskôr som spávala, ako zarezaná, sny som nemávala. Žiadne, alebo asi iba výnimočne, lebo z obdobia stredného veku sa na nijaké nepamätám. Robota okolo štyroch detísk, a potom hromady vnúčat, zohrala rolu bezsennosti mojich nocí, v ktorých som spávala od únavy ako mŕtva. Ale bolo to fajn. Ráno som vždy vstávala svieža, a ako znovuzrodená. Tá noc – a nič v nej, ani zbla sníčkov, bola poľahoba pre dušu i telo.

No v poslednom čase sny sa mi zasa občas nasáčkujú. A ustavične ten istý: blúdim v cudzej krajine, v cudzom meste, bez dokladov, bez peňazí, bez znalosti reči štátu, v ktorom akurát kráčam po ceste-neceste, a neviem kam mám ísť a neviem ani na akej adrese vlastne v tom meste som spala, bola a bývam. Občas čakám na manžela, ktorý odišiel a niet ho, nevracia sa. Žeby to súviselo s odchodom môjho manžela na druhý breh? Možno. Nesnažím sondovať, čo sny znamenajú. Načo? Dajaký neblahý žaboškrek mi niečo nedobré zakŕka - a potom? Obavy, nepríjemný pocit ma opanujú? Sníva sa - a basta!

Lenže v niekoľkých snoch v minulosti, akoby sa mi filmovo predviedlo, čo sa stane. A nebolo to len niečo sladké. Vyplnilo sa to navlas. Niekoľko takých si pamätám dodnes. Vravím, že neverím na sny! Zvyčajne nešpekulujem, čo znamenajú, ale občas zatnú svoj ostrý zúbok do duše.Vtedy sa navodí myšlienka: veriť im?…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?