Podobných obrázkov s dotykom smrti v posledných dňoch a mesiacoch nachádzame v každom časopise, novinách, aj na internete. Smrť v priamom prenose, aj poukázanie na ňu z druhej ruky, ale zo všetkých kútov sveta: smrť, smrť na dennom poriadku.
Islamská vojna, úmrtia rozličného druhu, či z eboly, z hladomoru v tretích zemiach, nenechávajú ľudí s citlivým neuspatým svedomím na pokoji. Triafa ich krutosťa tragika života priamo do srdca. Majú čo robiť, aby sa s totou tvrdou skutočnosťou zmierili, upokojili a neničili sa bolesťou nad utrpením svojich spolubratov zo všetkých kútov sveta.
Blíži sa november. Sviatok všetkých svätých. Dušičky. Návšteva cintorínov, kde odpočívajú naši drahí blízki, priatelia, známi. Tých, čo skosila nemilosrdná, ale občas aj milosrdná smrť, ktorá nie vždy, ale výnimočne, je naozaj pre zhasínajúceho človeka vykúpením, spásou.
Prichádzame na cintorín. Niekedy aj v predstihu novembrovej spomienky na zomrelých. Alebo aj trochu neskôr, ak sme boli niečím vážnym zaneprázdení. Veď sviatok existuje v oktáve. Čiže osem dní platí návšteva hrobov našich milovaných.Už z diaľky od cintorínov preniká vzduchom vôňa chryzantém a ich iskrivá farba pôsobí zázračne na zrak, aj v sychravom počasí. Nádherné odtienky farieb kúzlia: od bielej po žlté, oranžové, tmavobordové i fialkasté. Človek nevie, na ktoré siahnuť a vybrať si, a potom ich prekotne uložiť na rov svojich zhasnutých.
Stála som po tieto dni nad hrobom manžela. Stála. V zadumaní. Vyrovnaná. Pokojná. Sú to len tri roky, čo odišiel. Nezabúdam na spoločne prežité roky. Na lásku, nehu. Stojím nad zaroseným pomníkom a myslím na to, že čo nevidieť budem vedľa neho spať i ja. Môj vek i zdravie mi to naznačujú. Prijímam toto upozornenie spokojne. Mám síce chvenie v duši, ako to so mnou skončí, ale niet obrovského strachu, zúfalstva, že môžem odísť. Čakám… Som pripravená… Len človek musí mať vyporiadané a čisté svedomie. Koniec môže prísť. Nemám resty… Snažím sa nemať resty v živote k nikomu a k ničomu…
Stojím nad hrobami mojich drahých a šepkám modlitbu za ich večný pokoj. Rozsvietim sviečočku, rozblikám kahanec. Priložím vôňu a lesk farieb chryzantémy na ľadovo chladný mramor. Mám vás rada – moji odídenci. Nikdy som vás neprestala mať. Som tu pri vás…
