Keď som stála nad hrobom

Autor: Magda Kotulová | 28.10.2014 o 15:38 | Karma článku: 16,16 | Prečítané:  5255x

V minulé dni som mala v rukách časopis .týždeň, v ktorom bol obsiahly článok o ebole. Bol ilustrovaný obrázkami z Afriky, postihnutej touto chorobou. Upútal ma hlavne obraz, na ktorom muži v bezpečnostných skafandroch balia ebolou nakazeného a zomretého človeka. Opodiaľ vidno zúfalo plačúceho tínedžera trúchliaceho za svojím otcom, ktorého odnášajú od biednej chatrče niekam na núdzové ebolové pohrebisko. Riadne mi zablikalo srdce a ešte tuhšie zabolela duša. Vrátila som sa viac razy k tomuto záberu krutej reality.

Podobných obrázkov s dotykom smrti v posledných dňoch a mesiacoch nachádzame v každom časopise, novinách, aj na internete. Smrť v priamom prenose, aj poukázanie na ňu z druhej ruky, ale zo všetkých kútov sveta: smrť, smrť na dennom poriadku.

Islamská vojna, úmrtia rozličného druhu, či z eboly, z hladomoru v tretích zemiach, nenechávajú ľudí s citlivým neuspatým svedomím na pokoji. Triafa ich krutosťa tragika života priamo do srdca. Majú čo robiť, aby sa s totou tvrdou skutočnosťou zmierili, upokojili a neničili sa bolesťou nad utrpením svojich spolubratov zo všetkých kútov sveta.

Blíži sa november. Sviatok všetkých svätých. Dušičky. Návšteva cintorínov, kde odpočívajú naši drahí blízki, priatelia, známi. Tých, čo skosila nemilosrdná, ale občas aj milosrdná smrť, ktorá nie vždy, ale výnimočne, je naozaj pre zhasínajúceho človeka vykúpením, spásou.

Prichádzame na cintorín. Niekedy aj v predstihu novembrovej spomienky na zomrelých. Alebo aj trochu neskôr, ak sme boli niečím vážnym zaneprázdení. Veď sviatok existuje v oktáve. Čiže osem dní platí návšteva hrobov našich milovaných.Už z diaľky od cintorínov preniká vzduchom vôňa chryzantém a ich iskrivá farba pôsobí zázračne na zrak, aj v sychravom počasí. Nádherné odtienky farieb kúzlia: od bielej po žlté, oranžové, tmavobordové i fialkasté. Človek nevie, na ktoré siahnuť a vybrať si, a potom ich prekotne uložiť na rov svojich zhasnutých.

Stála som po tieto dni nad hrobom manžela. Stála. V zadumaní. Vyrovnaná. Pokojná. Sú to len tri roky, čo odišiel. Nezabúdam na spoločne prežité roky. Na lásku, nehu. Stojím nad zaroseným pomníkom a myslím na to, že čo nevidieť budem vedľa neho spať i ja. Môj vek i zdravie mi to naznačujú. Prijímam toto upozornenie spokojne. Mám síce chvenie v duši, ako to so mnou skončí, ale niet obrovského strachu, zúfalstva, že môžem odísť. Čakám… Som pripravená… Len človek musí mať vyporiadané a čisté svedomie. Koniec môže prísť. Nemám resty… Snažím sa nemať resty v živote k nikomu a k ničomu…

Stojím nad hrobami mojich drahých a šepkám modlitbu za ich večný pokoj. Rozsvietim sviečočku, rozblikám kahanec. Priložím vôňu a lesk farieb chryzantémy na ľadovo chladný mramor. Mám vás rada – moji odídenci. Nikdy som vás neprestala mať. Som tu pri vás…

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?