Malý veľký Lukáš

Autor: Magda Kotulová | 6.10.2014 o 16:21 | Karma článku: 9,73 | Prečítané:  947x

Priniesol mi lieky, čo mi obstarala ako vždy jeho mama. Na nohách korčule, takže bol taký vysoký, že skoro nevošiel do vchodových dvier. Musel skloniť hlavu. „Čau, babi, doniesol som ti lieky.“ Povedal, objal ma, bozkal na čelo a div nespadol na zem, keď sa rozkýval, čo ma tak silno zovrel do náruče.

„Ahoj, Lukáško! Ty teda rastieš… Kedy už prestaneš? Však si najvyšší z rodiny. I ocina si pretromfol…“

Zasmiali sme sa obaja. Pozvala som ho ďalej, len čo si zhodil z nôh kolieskové korčule, číslo štyridsaťštyri. Šupol ich pod chodbový vešiak. Hneď išiel do kuchyne a ja krivkajúc za ním. Jasné, na začiatok dobre padne zmrzka, a potom sa roztočí rozhovor. Lieky som položila na kredenc a vybrala škatuľu Carte d´Or. Vedela som, ktorú má najradšej: čokoládovú… A tak som mu z takej riadne uhla.

Pokojne si sadol, ako bol dlhý a tenký a pustil sa s chuťou do pochúťky, o ktorej vedel, že ho neodbytne čaká v mrazničke. Keď dojedol a padli prvé vety, vytiahol mobil a začal s ním manipulovať, hrať sa, alebo niekomu niečo mailovať.

Zdvihla som hlavu, pozrela na mobilového hráča a vyriekla: „To teda nevydržíš ani chvíľu bez toho drobčeka?… Máš pravdu, čo by ťa rozhovor so starou babkou bavil. Otravujem ťa…“

Lukáš zdvihol hlavu, zbadal sa, odložil plastovú krabičku a ticho zvolal: “Prepáč!“

„Nestalo sa nič… Viem, ako to u vás mladých chodí… Stále sa v tom hrabete…“

Niekoľko minút sme ešte čosi klebetili. Potom sa na mňa uškeril, trochu sa začervenal a vyšuchol: “Babi, kedy už konečne napíšeš niečo o mne na blog?“

Keby som nebola sedela, bola by som si asi sadla. Od prekvapenia. Tento dlhý mládenčisko chce, aby som písala o ňom?… Podchvíľou som bola ticho, v pomykove, ale potom som sa zmohla: “Keď vznikne sympatický atak tvojho činu smerom k môjmu srdcu... napíšem!“ usmiala som sa, pohladila po ruke a mazala za ním, lebo už keroval do izby, kde má sídlo môj počítač.

Zasadol zaň, začal mi ho čistiť. Dal mi do poriadku fotky, urobil nové priečinky, aby som mala v prepotrebnom kamarátovi poriadok. Kopec zbytočných vecičiek i pošty zmazal. Samozrejme, s mojím povolením. Keď sa tak babral s počítačom a ukazoval mi na ňom svoje triky a čarodejné kúsky vygooglil z wikipédie slovo LARP…

„Prepánajána, čo to je - LARP?“ nezdržala som sa.

„To je...“ a začal mi drahý vnúčik vysvetľovať slovo, ktoré som nikdy vo svojom živote nepočula, nepoznala. Tak som sa prezvedela, že to záhadné slovko súvisí s podareným divadlom a množstvom hrecov-amatérov, ktorí v ňom hrajú, účinkujú. „Babi, predsa to praktizuje aj Jakub...“

„Ahá, tak to ten môj doktor porába… Toto?“…

Bola som rada, že som bola o vedomosť bohatšia a hlavné bolo to, že to, čo robí môj ďalší vnuk Jakub, už rozumiem, chápem.

Po dvoch hodinách donášač liekov na korčuliach vyfujazdil z môjho bytu. Keď odjachal sadla som si k „očistenému“ počítaču a napísala mini-príbeh o malom veľkom Lukášovi… Keď ho zbadá, nech sa poteší, ak tak veľmi chce, aby som si ho aj takýmto grifom „všimla“. Lapaja…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?