Ticho po Človeku

Autor: Magda Kotulová | 29.9.2014 o 14:57 | Karma článku: 11,67 | Prečítané:  1108x

„My všichni jsme k sobě navzájem přimknuti. Jsme všecko, co máme.“  /William Saroyan: O neumírání./

Som vo veku, kedy sa každú chvíľu lúčim so svojím blízkym, priateľom, známym. Moja tápavá chôdza na cintoríny je charakteristická tomuto úkonu. Pripadám si ako strom v aleji, v ktorej tiež každú chvíľu niektorý strom sa zosype k zemi, vyvrátený v koreňoch. Je to smutné. Ale občas ani nie, keď pád stromu, ktorý vydal zo seba to najlepšie, krásu, vôňu, úrodu, vymení mladší, čerstvejší, možno ešte krajší stromček. Tak ako je to bežné v ľudskom živote: niekto zhasne, druhý uzrie s krikom svetlo sveta, akoby hneď od prvej minúty, čo v ňom existuje zacítil, že nie je krásny, voňavý, pôvabný vždy, ako sa mu zazdal v prvej sekunde zrodenia.

Ráno mi zavolala moja nevesta, že jej otec zhasína, že ide za ním, aby bola pri jeho poslednom vydýchnutí. Onedlho mi zavolal syn, že môj staručký svat odišiel na druhý breh života. V momente som onemela pri pomyslení, že je opäť o človeka s veľkým Č menej. Naraz akoby za jeho životom nastalo úžasne ticho.Všetko akoby zastalo, zmĺklo úžasom s nejakým zvláštnym chvením v povetrí, že skončil život, niečí duch. Život sa občas pripodobňuje k sviečke. Horí a naraz zhasne. Chvíľku je po plamienku slabučký trasľavý dym a potom nič.Tma.

Po šľachetnom, múdrom a hlavne dobrom človekovi, ktorý v živote bol svetlom a príkladom pre iných, to nie je tak. Áno, chvíľu zavládne ticho. Nejaká bodka sa dá v mysli za odídencom. Ale potom jeho dych zostáva: sú to spomienky na slová, činy toho, kto nás opustil. Až teraz nastáva okamih pravdy jeho života. V nás pozostalých, osamotených, opustených. Jeho myšlienky, slová, skutky. A tie môžu byť rôzne. Zlé i dobré. Rozžiarené alebo temné. Je len na nás, aké po nás zostanú. Je to naše vysvedčenie. Ovocie nášho žitia.

Keď mi večer volala nevesta, smutná, ale vyrovnaná so smrťou drahého otca, vravela: „Mami, bolo to zvláštne. Zaspal medzi nami. Všetkými deťmi. Väčšina z nedorozumení medzi nami ustala, zabudla sa, zhltla ich nejaká hmla. Zostala len láska medzi nami a pokoj. Aj toto bolo dielo nášho ocka.“

A ja som jej odpovedala: „Veď akože inak… Od človeka šľachetného sa iné nedá ani očakávať… Pôsobí v každom čase, v každom momente… i v takomto… Spájal vás aj pri odchádzaní. Bol požehnaným človekom!“

Ešte dlho sme rozprávali o zosnulom slová pochopenia, ocenenia, chvály, vďaky. Po málokom zostane kvalitné ovocie. Ak zostane: bol to dobrý strom, ktorý rodil zdravé ovocie. Môj svat Peter sa venoval práci a rodine. Rodine a práci. Nikdy žiadne bokovky, len čestnosť, pravdivosť, charakter. Ako by jeho blízky neocenil tohto skromného muža, neznámeho iným? Bol docentom vo svojej branži, na škole. Doma vzorný otec, manžel, príjemný, spoľahlivý príbuzný, priateľ.

Nech mi nikto nezazlieva tieto opäť smutné, aj nie smutné riadky, na pamiatku opravdivého muža, akých by náš národ potreboval množstvo. Ozajstní muži vymierajú. Vyrastajú zmäkčilci, padavky, nestáli, neverní, nespoľahliví? Je to naozaj tak, že sa len sem-tam objaví muž-skvost? Je to naozaj už len ojedinelé svetielko, žiara, úkaz?… Alebo odchádza stará garda rytierov?!…

Peter, nech Ti Božie milosrdenstvo daruje večný odpočinok a svetlo večné nech Ti svieti, odpočívaj v pokoji!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?