Prepad

Autor: Magda Kotulová | 7.9.2014 o 10:39 | Karma článku: 9,82 | Prečítané:  856x

Málokedy sa mi v poslednom čase podarí nájsť film, ktorý by ma v televízii upútal. Dobré krimošky, detektívky sa pominuli s Derikom, Altem, Colombom, starším Tatortom a zostali len také onaké, jedna ako druhá. Niekedy aj primitívne. Pred niekolkými dňami sa mi nechcelo ešte spať, tak som si pustila teľku, že si reku pozriem film s N. Kidmanovou Rukojemníci, že možno niekedy aj motyka vystrelí a zaujme ma scenár, výkony hercov. A tak ma tentoraz, trošku na môj vkus príliš surový triller zaujal.  

Film bežal, lupiči a sadisti v jednom sa strieľali navzájom, rukojemníci sa triasli o život. Dej vrcholil, koniec a rozuzlenie sa blížili. Trochu s napätím som sledovala, ako sa to skončí. Predpokladala som, že v takýchto krvákoch asi predsa len dobre. Vtom niekto z ulice zazvonil na chodbový zvonček. Zacukalo mnou. Teraz v tejto neskorej dobe návšteva? Kto to môže byť? Nejaký opilec? Alebo nejaký „vtipálek“? Alebo dokonca môj neposedný synátor?… Zostala som sedieť, ani som sa nepohla. Niekto si robí dobrý deň… Film bežal, záver kulminoval.

Zvonenie sa zopakovalo. Teda dobre počujem. Niekto sa ku mne dobýja. Vstala som. Nepokojne som sa šuchtala k chodbovým dverám. Zdvihla telefón: „Prosím?“ príliš láskavým tónom som sa neozvala.

„Tu kontróla blogov na Sme...“ vážny hrubý hlas sa v momente zmenil na jemný a známy, prekrytý smieškom.

Rozvíchrenosť a nepokoj zo mňa razom opadli. Uvedomila som si, že pred vchodovou bránou stojí môj syn, verný svojmu otcovi-srandičkárovi.„To si Ty, Paľko…?“ opýtala som sa už veselšie.

„Nie babi, nie ocino, to sme my traja…“ a už vnuk, dospeláčik vymenoval mená svätej trojice, ktorá chcela starú mamu vtiahnuť do rajskej pohody.“Ideme okolo teba, vidíme, že ešte svietiš, tak sme ťa chceli takto cez telefón pozdraviť… Dúfam, že sa nehneváš, že v nočnej hodine…“

„Pána, to si ty Jurko?… Máš hlas ako tvoj otec… Už vás nezavolám hore, lebo som v nočnom negližé, ale ďakujem za pozdrav... Ste zlatí…! Posielam vám božtek… Ďakujem za návštevu..“

„Babi, nehnevaj sa za vyrušenie, maj sa…!“ predbiehali sa v ospravedlňovaní.

„Prosím vás, však ste ma potešili… Dobrú noc, chalani!“.. prízvukovala som vďaku a snažila ich zbaviť pochybnosti, že mi ich prepad nepadol nevhod.

„Ahoj, babi!“ ozvalo sa ešte v slúchadle.

„Ahojte! A ešte raz, dobrú noc!“…

Rýchlo som položila slúchadlo telefónu a mazala krivkajúc do kuchyne. Nedbala som, že sa vytrčím z okna v natáčatkách. Pred niekoľkými hodinami som si umyla vlasy a natočila. Však bola hlboká tma a väčšina osadenstva bytov na sídlisku už dávno spala.

Otvorila som oblok. Pod oknami stála trojica vnukov a veselo mi mávala. Poslala som im rukou letiaci božtek a smiala sa od ucha k uchu. Zakývali viac ráz a už ich nebolo. Ešte sa ulicou niesla ozvena ich trojhlasného pozdravu “Ahoj, babi!“ a echo echa „Ahojte, urobili ste mi radosť! Vďaka! Dobrú noc, chlapci!“ Usmievala som sa. Stále. Aj keď som už v perinách - zaspávala.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?