Echo z Južnej Kórey

Autor: Magda Kotulová | 31.8.2014 o 14:33 | Karma článku: 7,72 | Prečítané:  734x

V pominulých dňoch, keď som pozerala v televízii na davy mladých ľudí v Kórei, ako disciplinovane sedeli a počúvali, čo im vraví pápež, ktorý prišiel navštíviť túto ázijskú zem a blahorečiť 124 kórejských mučeníkov, čo položili kedysi dávno život za svoju vieru, za ušľachtilé hodnoty, porovnávala som nimi mladých u nás. Neraz prihlučných, privulgárnych, príliš nedisciplinovaných. Viem, že aj na Slovensku je množstvo chlapcov i dievčat milých, jemných, duchovne sa nechajúcich dobrými myšlienkami inšpirovať. Ale s úctou a neraz s dojatím som sa musela pred Kórejčanmi v duchu ticho ukláňať, ako to robia oni.

Obdivovala som pokoj, ktorý vládol na miestach, kde boli masy človiečikov, plných energie. Nemohla som oči odtrhnúť od čiernovlasých pokorne sediacich, väčšinou okuliarnatých chlapcov i dievčat, ako odovzdane a s úctou načúvajú hlas starca, ktorý k nim prišiel zďaleka. Nutne som začala obdivovať ázijskú mlaď. Veď sa kedysi vravelo, akí sú suroví, tvrdí, a neviem ako krutí. Šírili sa desivé fámy o azijatoch. A tu vidím stíšené, pozorné publikum. Nie, to nebola hra na predstieranie pozornosti, videlo sa, že slová hosťa z Ríma vnímali a vstrebávali hlboko do svojich duší.

Nechcem tu robiť popagandu ceste pápeža Františka do Kórey. Musím len porovnávať zvláštnosti mladi našej i cudzej. Mladí Kórejčania z juhu prežívajú neustály strach z prípadnej vojny s druhou polovičkou národa za „železnou oponou“, ktorá smeruje niekam inde ako oni…

Naši mladí sa majú príliš dobre? Žijú si bez obáv. Preto ta malá guráž nasávať aj duchovnú potravu. Nadýchať sa čohosi jemného, citlivého, čo sa nesie z pier slušných, kultivovaných, noblesných postáv… Či také nemáme? Nie sú vo svetle dňa? Neexistujú? Nie je nik, čo by národu smädnému v duši poskytol potravu ducha?… Neviem!…

Len kopec myšlienok a otázok mi prúdilo v mysli, keď som občas bez dychu nazerala na Kóreu a jej občanov, tentoraz veriacich so sopnutými rukami a s hlbokou túžbou byť pritom, keď sa bude vravieť o Nekonečne a o Tom, čo nás i tento svet stvoril, ako to veria mnohí z nás… Dojímali ma. Dojímalo ma toto divadlo, ktoré divadlom nebolo…

Dojímal ma aj sám pokorný, skromný František, ktorý neustále zdôrazňoval mier, pokoj medzi bratmi. Ktorý húževnato a dôrazne opakoval, aby sa bratia pomerili a podali si ruky. Aby sa ako márnotratní synovia navrátili do spoločného domu rodiny. Bol sympatický svojím povznesením hlasu za mier, ktorý sa dnes všade odhadzuje, znásilňuje, vylučuje. A obyčajný človek túži vo svojom srdci po mieri, pokoji, žiada si ho, volá po ňom. Každý z nás, aj ten najhrubší vo svojich skutkoch a v myslení. Hádam, iba ľahostajný cynik či sadistický vrah - nie…Krv brata na rukách - nik spravodlivý - neznesie…

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?