reklama

Syn

Dostala som už úplne depku. Všetko sa mi rozsýpa v domácnosti. Gauč a kreslá už aj v druhej izbe pýtajú jesť a na dôvažok vypadol mi aj vysávač. Ako som vysávala, zbadala som, že za mnou zostáva nejako sivo. Prizriem sa lepšie a po nábytku vrstva prachu, akoby práve vybuchla v našom meste Etna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Zhasla som ten mrvič, čo sa mrvil za mnou a robil nadprácu, že vysával prach z kobercov, a hneď ho aj veselo vypúšťal do ovzdušia. Asi v rámci jeho ozdravovania. Keď som sa tomu červenému sopliakovi lepšie prizrela na zúbky, zbadala som, že je celý nie červený, ale šedivý ako storočný dedko. V momente som vytiahla šnúru zo zástrčky. Sadla do kresla a v duchu, alebo tuším aj nahlas, zalamentovala: „Kto mi toho pracanta opraví, čo začal štrajkovať…?“

Všetci moji chlapi v rodine makajú od rána do večera, a potom sa venujú svojim deťom a polovičkám. Učia sa so žiačikmi, alebo ich vetrajú na prechádzke. Tak, ktorého zo zaťov zavolať?… Neviem, či by lux aj dokázali opraviť. Aleba, hádam jeden z nich hádam aj áno, ale ten mi už obhospodaruje počítač, keď treba na ňom vykonať nejaký veľký zásah.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zostal mi len môj milosrdný synátor, na ktorého sa môžem s dôverou obrátiť v každej dobe, keď sa vyskytne nejaká domáca pohroma. A tak som mu urýchlene zatelefenovala o pomoc: „Vysávač mi odišiel, čo teraz?… Prídeš po robote zajtra?“… Čo mal chlapík urobiť, ako odpovedať, že áno.

Na druhý deň, keď bola na potvoru najväčšia spara, prišiel. Zazvonil. Otvorila som. Synátor biely ako holub, spotený, s helmou v ruke, s ruksakom na ramene, vstúpil do môjho chátrajúceho bytu.

Uvedomila som si, ako musí byť unavený po makaní v ambulancii, kde musí stáť a kukať sa do úst svojim pacientom a vŕtať sa v tej otvorenej neraz nevoňavej jaskyni, od vidíš do nevidíš. Ľútostivo som sa na neho pozrela a popýtala, či nie je hladný, smädný v tejto zničujúcej kanikule. Samozrejme, že odmietol jesť. Zostali mi od obeda bryndzáky, ktoré som nakuchtila z letnej bryndze. Bola ich ešte kopa. Stále som sa nenaučila odhadnúť množstvo pre jednu jedinkú osôbku ako som ja, keď som bola naučená celý život variť v päťlitrových hrnčiskách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napil sa v kuchyni riadne studenej, odtečenej vody z vodovodu. Potom vytiahol ten ušpinený, zaprášený stroj a začal ho utierať, umývať, hrať sa s ním. „Najprv skontrolujem, či sa nedá opraviť, ak sa nedá, pôjdeme dolu kúpiť nový, ako si povedala a chceš…“ Šťastie, že obchod s elektospotrebičmi máme dolu v dome. Len skočiť do neho z poschodia hlavičku a sme tam.

Ako tak kľačal na zemi s pooperovaným kolenom, ktoré mu odcválalo pri športe, lebo športuje pri každej možnej príležitosti, a potil nad pobabraným vysávačom, uľútostilo sa mi ho. Šediny na jeho hlave sa odrážali v lúčoch slnka a hrali striebrom. Najradšej by som sa bola k nemu zohla, objala ho. So zaujatím, vážnosťou a pozornosťou opravoval nepodarok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Babral sa, skúšal, až vysávač začal normálne ťahať, vysávať a už nevyfukovať prach, ktorý pozbieral z podlahy. Potešila som sa. Čoby nie? Ušetrila som najmenej sto eur… Pohľadila som syna po ramene a poďakovala.

Z kľaku vstal, pozrel na mňa a povedal: „Ale teraz sa napijem niečoho. Vodu…“

„Nechceš pivo, kúpila som ráno, lebo som vedela, že prídeš… ?!“

„Nemôžem! Som tu na bicykli… Ale teraz si dám tú ruskú zmrzku, čo si mi ponúkala, keď som došiel..“

Potešila som sa, že sa synovi môžem aspoň niečím odvďačiť za pomoc. Sadli sme si naproti seba za kuchynský stôl. On jedol zmrzlinu a ja som mu čosi hovorila. O deťoch, o kadečom možnom, politike nevynímajúc…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď dojedol, okamžite vstal: „Musím sa ponáhľať domov!…Juro mal dnes prijímačky…! A som zvedavý ako dopadol…“

„No to je jasné, len choď…Zavolajte mi ako dopadol… I ja som zvedavá…“

„Uhm, mami!… Jasné!“ Zohol sa dlháň ku mne, objal. Vrúcne ako ma neobjíme ani jedna z mojich troch dcér. Bozkal z výšky na čelo. Zobral cyklistickú prilbu na hlavu, ruksačisko na ramená, a už aj mazal z bytu.

Lúčila som sa s ním, až pokým nedovŕzgal výťah. Keď zavrel na ňom dvere, vyhŕkli mi slzy do očú. Márnosťšedivá, aké je to fantastické mať dobrého syna v starobe a pocítiť jeho pevnú náruč!… 

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu