Príjemné výročia si treba pripomínať

Autor: Magda Kotulová | 9.6.2014 o 21:20 | Karma článku: 14,11 | Prečítané:  1167x

Všimla som si po premávaní sa internetom, že 5.júna bolo päť rokov, čo ho okupujem. Siahla som po ňom po dlhom otáľaní a obave, že tú potvoru uzamknutú v čudnej skrinke, či v debne, nedokážem objaviť a chytiť za pačesy. Pomocou trpezlivého vnuka som sa po miernom chvení v duši, konečne osmelila naň siahnuť. Bolo to dosť ťažké. Bála som sa vyloviť neznáme ikonky, a podobné vecičky, o ktorých som nemala ani dunstu, čo sú zač, a ako sa volajú, a ako ich dostať na monitor počítača.

Pomaly, pomaličky som strach odháňala, prisadla si k tomuto modernému monštru a ta hó – dala som sa do naháňania tajov počítača. Celkom pohodlne som zvládla tie základné vecičky. Klávesnica sa mi zdala mimoriadne ľahučká na vyťukávanie písmeniek, s ktorými som si chcela niečo napísať. Veď keď si len spomeniem, ako som o dušu trepala do starej Zety, ktorú som si dávno kúpila za prvé zárobky, aby som mala na čom zachytávať svoje krátke i dlhé príbehy, čo mi vznikali v hlave. Bolo to neuveriteľné, ako som sa skoro i rázne bezproblémovo vsunula medzi počítačových fanúšikov.

Dnes po niekoľkých rokoch, čo počítač obhospodarujem, neviem na ňom ešte všetko vylúštiť. Občas natrafím, ani neviem ako, na novotu, ku ktorej som sa dopracovala záhadným spôsobom, a teším sa z výkonu, ako malé dieťa. Stále mi ešte pri lúštení záludností v ňom vypomáhajú ochotní a láskaví vnuci. A zaujímavé je, že im nejdem na nervy. Práve naopak, sú celkom milí, keď mi ukazujú ako na to: objaviť neobjavené…

Dnes si už neviem predstaviť život, bez tohto môjho kamaráta. Je fantastický. Nenudí ma, neotravuje. Prisadnem si k nemu, keď ma to k nemu ťahá. Neprepadla som do jeho krážov. Nie som na ňom závislá. Nehrám počítačové hry, nešpekulujem na ňom. Vyklepkávam svoje písomosti, vybavujm bleskovo poštu, získavam vedomosti v Googli, skajpujem s vnukmi, ktorí študujú v zahraničí. Občas žasnem, čo mi táto inteligentná potvorka poskytuje.

Úprimne? V mojej starobe sú dni, kedy sa mi nič nechce. Vtedy aj počítač stojí mĺkvy. Ale vždy sa nejako „preberiem“, a keď nič inšie, otvorím si YouTube a pustím si svoje obľúbené hity. Smutné, rezké i vážne a zabudnem na smútok, depku, únavu. Hudba ma vybudí, aby som sa zasa tešila životu, ktorý je napokon vždy veľmi, veľmi krásny.

Jedno ľutujem. Cez počítač sa spájam s mladšími odo mňa. So starými, v mojom veku, málo. Práve moji rovesníci by mali byť tí, čo by sa mali pútať navzájom, aby sa porozprávali, objavovali, pozdravili sa, aj takýmto spôsobom. Veľa z nich je pohodlných, aby prisadli k veci, ktorá by výdatne a výborne poslúžila v ich starobe a samote. Otáčajú sa jej chrbtom. Aká škoda!

Dnes si už neviem predstaviť dni bez počítača. Je dobrým priateľom, spoľahlivým služobníkom, sympatickým nástrojom na užitočné kadečo. Nikdy nezabudnem na môjho najstaršieho vnuka, ktorý mi počítač zriadil, naučil ma na ňom pracovať, zapísal na blog SME, nastrčil do diskusie v nej pod článkami, aby som sa mohla vyrečniť. Super! Dúfam, že ešte pár rôčkov, keď mi bude slúžiť zdravie, hlava, budem so svojím počítačom žiť, paktovať.

Už som sa dohodla s vnukom Jakubom, že keby som raz odišla, zhasla, aby sa pod mojím blogom za mňa rozlúčil s mojimi vernými čitateľmi, priaznivcami, priateľmi, že im ďakujem za to, že často priplávali na moju blogovú vlnu, a že som tomu bola vždy neuveriteľne a zo srdca rada…

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?