Vzkriesenie

Autor: Magda Kotulová | 16.4.2014 o 21:29 | Karma článku: 12,05 | Prečítané:  801x

Už sme sa hupkom vhĺbili do veľkonočného týždňa. Býva v tom najkrajšom období, keď príroda je v rozkvete, alebo do neho práve vstupuje. Nepoznám človeka, ktorý by sa netešil z vôni jari, z nádhery farieb kvetenstva, okolo ktorého chodí každodenne. Cítime sa akosi naliati novou energiou, radosťou zo života. Akoby sme ho v tomto čase pevne držali v rukách. Veľká noc. Čo všetko s ňou býva späté. Nielen šibačka, kraslice, čokolády, grošíky vyšibané tínedžermi, či prvé poháriky „páleného“, koňaku, či vína uštedrených mládencom od mamiek ich priateliek.

Veľká noc bola hlavne pre nás detí - nádherná. Boli to síce aj dni upratovania, nakupovania potravín na voňavé orechovníky i makovníky, lúskanie orechov a ich mletie, že až ruky boleli od toľkého množstva, ktoré bolo treba zomlieť. Tie dodávali čaro Bielej sobote, práve tak ako vôňa údeného mäsa. Tešili sme sa na rána tých dní, kedy mama prestrela sviatočný biely obrus a my, celá rodina, sme prisadli k slávnostným raňajkám. Voňalo mimoriadne kakao a popri ňom ešte viac dobručké koláče. Od prvých rán tohto obdobia sme cítili veľkosť chvíľ týchto sviatkov.

Najviac zo všetkých dní, z toho vzrušivého obdobia, sme sa tešili na vzkriesenie. Bolo to pre deti divadlo s prazvláštnym osadenstvom, s nečakanými vyústeniami.V prvom rade to bol sprievod mestom, v ktorom kráčali vojaci, hasiči, policajti, rádové sestričky, duchovensto, miništranti a ostatní veriaci občania. V rade za týmto mohutným spoločenstvom, vzášal sa baldachýn a pod ním kňaz niesol rožiarenú zlatú monštranciu, v ktorej sa belela hostia. Dychovka vyhrávala, ľud zbožne vyspevoval náboženské piesne. Hlasné, vzrušivé: „Pán Ježiš vstal z mŕtvych, aleluja, chváľme Boha...!" nieslo sa ulicami miest a dedín.

Tieto dávne zvyklosti a obrady, ktoré mali svoje duchovné čará a pôsobili nielen na deti, ale aj na dospelých, zanikali kvôli mnohoročným zákazom komunistického režimu, ktoré prikazovali, aby sa procesie konali len v priestoroch kostolov. Vraj by rušili iných občanov. V posledných rokoch sa pomaly znovurodia a nadobúdaju na sile množstva zúčastnených, ktorí sa nehanbia kráčať v sprievode a vyznávať radosť zo Vzkrieseného.

Po ukončení procesie dostalo sa zboru veriacich požehnanie kňazom so Sviatosťou, o ktorej verili, že prebýva v nej Ten, čo po Veľkom piatku na Bielu sobotu, vstal z mŕtvych, aby dokázal, že je Niekto nad nami, čo nás bezhranične miluje, a že je Niekym, čo dokázal premôcť cynickú smrť.

My deti sme sa tešili, ani nie tak z duchovného zážitku, lebo sme ešte naň nedozreli, aby sme ho pochopili, ale na prvé biele podkolienky, ktoré nám mamka dala si navliecť po zime s hroznými pančucháčmi, ktoré sa v tom čase nosili. Vždy sme práve v tento deň dostali aj nové topánočky do sprievodu, aby sme boli pekné a privítali Toho, čo dokázal, že je skutočným Bohom, lebo premohol smrť. Vždy sme sa parádili a spokojní sme kráčali s inými deťmi v dave ľudí, dôstojné a šťastné. Neprekážalo nám, že neraz sme z nových topánočiek dostali otlaky. Patrilo to k tomuto jarnému sviatku Života.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?