Schátralosť

Autor: Magda Kotulová | 17.3.2014 o 17:20 | Karma článku: 17,48 | Prečítané:  933x

Vieme to každý veľmi dobre. V istom časovom úseku začíname chátrať. Telo, duša. Starneme. Niekto to „chátranie“ akoby zázrakom o niečo dlhšie pribrzdí, vari preto, a podľa toho, ako sa narobil vo svojom dlhom živote. Ktovie, čo schátralosť naozaj robí schátralosťou. Choroby, drina? Utrpenie prežité v dňoch ťažkých, náročných?…

Tak schátra rodina, keď nám odíde partner v manželstve, alebo keď zhasne dieťa. Nič nie je horšie, ako keď rodič prežije svoje dieťa. Chátra rodič pod neznesiteľným úderom.

Keď starneme a sa pomaly, ale isto rozpadáme, presne tak to robia predmety okolo nás. Aj v domácnosti. Naraz odíde chladnička, sporák, televízor, práčka, dokonca obyčajný luster. Takže chátrajú aj naše nevyhnutné pomôcky k normálnemu, slušnému životu.

Tak je to aj u mňa. Chátram samotná, ale aj inventár v byte. V týchto dňoch po výmene lampy, ktorá naraz prestala fungovať, ozvala sa sedačka. Plus kreslá k tomu. Naznačili svoj vek. Sú nielenže ošúchané, ale objavili sa na operadlách nemilé jamky. To, čo nezničili moje štyri deti, dokázalo dokaličiť mojich pätnásť vnúčat. A tak som zostala v rozpakoch. Som poriadna a neznášam veci v neporiadku. Čo teraz? Nastala pre mňa dilema. Mám síce niečo nasporené, pomník pre zosnulého manžela mám už vytvorený, pod ktorým i ja raz budem ležať, tak čo? Mám siahnuť na úspory a zadovážiť si novú sedačku, aby som posledné dni, roky, prežila v neschátralom prostredí?...

Už som si ju bola aj vyberať: sedačku. Ale naraz som ochorela a uvedomila som si, že v mojom veku môžem sa porúčať hocikedy na večnosť. Čo ak sa nedožijem rána? Čo keď budem žiť týždeň, mesiac, rok?... Načo budem dávať kopec financií na sedačku? Nestačí skryť pod deku nepríjemné, negustiózne otvorčeky na nej ? A čo keď sa deka zošúchne a objavia sa ošumelé dieročky, kazy krásy?...Takže, čo robiť? Risknem krátkosť môjho nastávajúceho žitia a kúpim si tú sedačku a kreslá, či nie?...

Po dlhom uvažovaní som si povedala.: „Posledné dni života, chcem dožiť v útulnom prostredí. Nábytok si kúpim. Ak sa budem porúčať na druhý breh - niekomu z rodiny sa vari hodia... Však budú zachovalé... Už ich nebude mať kto zničiť a vekom pri mne už neschátrajú!"...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?