Cyrilko

Autor: Magda Kotulová | 22.9.2013 o 18:17 | Karma článku: 20,29 | Prečítané:  1161x

Sedela som akurát pred televízorom a načúvala správam. Ako obyčajne skoro nič pozitívneho som v nich nepostrehla. Ako obyčajne: haravary vo svete aj doma. Bitky, boje, podrazy, zlodejiny, autonehody, krv, nenávisť, nepokoj, žiadna tolerancia medzi ľuďmi všetkých pletí a náboženstva. Žiadna dobrá vôľa na dohovor. Len trčiaca parola nad všetkými hlavami sveta: oko za oko zub za zub. A tak som práve chcela zavrieť to, čo ma neupokojovalo ale znepokojovalo, nič nedávalo, ale prinášalo do duše i umu zmätok. Chcela som si vziať dajakú dobrú knihu, aby som si v tento deň aspoň niečo odniesla pekného a vnútorného.

Vtom niekto zazvonil. Pokým som sa vymotala z deky, do ktorej som bola zabalená, lebo v byte zúrila zima, podišla som otvoriť. Roztvorila som dvere. Pred dverami stál kočík s malým bábätkom. A nik vedľa neho. Hneď mi napadlo, že pred dverami je môj prvý prekrásny pravnúčik. Od dojatia som zabudla na celý zbláznený svet tam vonku, aj na to, čo sa tak nenoblesne točilo na televíznych kanáloch a vyrazila som ku kočiariku.

„Cyrilko! Ty si nadherný!...“ zvolala som uveličene a naklonila som sa nad malý zázrak. Drobné chlapčiatko spokojne buvikalo v bielej mäkučkej deke.

V mihu sa už objavili aj jeho rodičia. Vnučka s manželom. Usmievali sa od ucha k uchu a čakali na moje reakcie. Prvá návšteva Cyrilka u prababky. U svojich prvotných koreňoch. Bola som namäkko a skoro som sa rozplakala. Nemohla som sa vynadívať na stvorenie predo mnou, tak krehučké, odkázané na niečie dospelácke pozorné a láskavé ruky.

Vošli sme do bytu. Všetci. Nemohla som sa odtrhnúť od chlapčiatka a hltala ho a hltala očami. Mamina ho vybalila z obliečkov a uložila na pohovku. Až teraz som videla chlápätko v celej svojej krásne a drobnosti. Nádhera!...

Začali sme hovoriť o skvoste, čo pred nami ležal. Neuveriteľné ako človek zjemnie, znežnie, zláskavie pri pohľade na takýto poklad. Celkom iný svet naraz nastal, keď sme takto v láske, v porozumení sedeli okolo drobca a švitorili o starostlivosti o neho v terajšej dobe i v budúcnosti.

 

Aký to rozdiel. Tu tento náš domáci svet - a ten tam von - škrípajúci, nervózny, ťažký, nenávistný a deprimujúci. A stačí tak málo, aby to tak nebolo: viac porozumenia, ochoty do diskusie, chcieť poznať a konať ozaj pravdivo nie v klamstve. V tichosti nie v divosti. Čestne, charakterne a nie zbojnícky. Láskavo!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?