Kocky sú popratané

Autor: Magda Kotulová | 4.8.2013 o 15:50 | Karma článku: 16,71 | Prečítané:  785x

Minule som si čítala svoje dávnejšie výtvory, až som narazila na rozprávku pre deti – Zámok krásy. Je to o malom dievčatku a jej kockách, s ktorými sa rada hrávala. Vystavila z nich Zámok krásy. V rozprávke išlo aj o to, že na vrchole zámku by mal čnieť ten najlepší, najšľachetnejší, najmúdrejší jedinec-kráľ-vládca-staviteľ zámku. Myšlienka rozprávky mi napadla za socializmu, keď sa na verejné a vplyvné miesta nabalili nevzdelanci, neodborníci, mnohokrát aj bezcharakterní ľudia. Samozrejme, že mi rozprávku neuverejnili. Tak som to hneď vzdala. Zámok krásy bol nevítaný, a tak putoval do šuplíka, v ktorom čupí dodnes.

Nuž a keď som už pri tom: spomenula som si aj na moje kocky, ktoré som ako dieťa milovala. V tom povojnovom čase, keď ja sama som bola štupeľ i mojich veľa súrodencov, neboli peniaze, ani dostatok hračiek pre deti. Kniha, kocky a ešte zopár hračiek, jojo, švihadlo a podobné vecičky našli sa v našich detských izbách. Mali sme obrovskú škatuľu kociek. Kocky na svojich tielkach s papierovými nálepkami: o vílach, princeznách a princoch, zvieratkách. To sa z nich stavalo. Hrady, hradné studne sa množili na podlahe izbičiek, od okien až po dvere. Po hre sa kocky museli vždy popratať, uložiť do obrovskej papendeklovej skrýše, aby sa na nich nik nepotkýnal a v izbe bol poriadok.

Keď som dospela, vydala sa, kupovala som tiež kocky svojim deťom. V päťdesiatich i v šesťdesiatich rokoch nebolo ešte toľko hračiek ako dnes. Nebolo toľko umeliny, farieb a znetvorených bábik, hračkových gýčov. Bolo všetkého poskromne. Teda s kockami sa hrali aj moje deti. Tiež sa ich nahonobilo plno. Celá obrovitá škatuľa. Keď odrástli, darovala som kocky detskému domovu.

Nakoniec prišiel čas, že som s pasiou kupovala kocky mojim vnukom a tešila sa, že si z nich vystavia opäť hrady, hradné studne a kadečo zázračné. Stalo sa. Ale aj u nich sú už kocky out. Vyrástli...

Minule som opäť vytiahla Zámok krásy a chcela sa presvedčiť, či tá rozprávka je naozaj úplne nanič, a či deti nezaujme. Požiadala som dcéru, aby túto i ďalšie rozprávky mnou napísané prečítala vnučke-druháčke, či sa nebude pri nich nudiť.

Na druhý deň som telefonicky netrpezlivo zisťovala dopad mojich rozprávok.

Dcéra v telefóne uveličene zvolala: „Mami, to si ešte nevidela. Nielenže Terezka zhltla tvoje rozprávky... tri dni nerobí nič iné, len sa s kockami hrá... A vieš čo povedala, keď rozprávky dočítala?... Veď babka je spisovateľka... Prečo ešte nemá knihu?...“

 

Rozosmiala som sa. A tak sme sa s dcérou bavili a spomínali na naše hry s už dávno popratanými kockami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?