Paráda - mať dieťa

Autor: Magda Kotulová | 29.5.2013 o 23:17 | (upravené 29.5.2013 o 23:22) Karma článku: 19,44 | Prečítané:  13009x

Na dvere mi čo nevidieť zaklope osemdesiatka a ja trávim svoj čas, ktorý mi ešte zostáva, kadejakými myšlienkami. Teda: myslím, aby som žila, rozmýšľam, aby som si ešte v dobe, ktorá mi zostáva ujasnila nejaké tie veci, o ktorých som kedysi ani nerozmýšľala, len ich brala ako samozrejmosť, alebo tak, ako mi ich udelil život.

A tak sa mi v poslednom čase vykľuli myšlienky na deti. V mojich dňoch samoty, kedy mi chýba ten, s ktorým som prežila vyše päťdesiat rokov v zlom i v dobrom, obtočí ma z času na čas kruh mojich vnukov. Potešia ma, rozveselia. Už nenahnevajú ako kedysi, keď boli drobci a robili, čo im nie zrelý rozumček nakazoval. Podebatujú o súčasnom stave sveta, vecí. Múdriem pri nich, stále sa mi rozširuje pri nich obzor. A tak ich vždy s radosťou vítam. Berú ma vážne, ako ich beriem ja. Máme medzi sebou priateľsky vzťah, lebo sme kamaráti. Veríme si, lebo si nikdy neklameme. Máme sa radi, lebo každý z nás vie, že sa radi.

Z mojich vnukov sa stali tínedžeri a dospeláci so svojimi povinnosťami, starosťami, nádejami, plánmi, prosto so svojím normálnym životom. Je nádherne pozorovať, ako sa v ňom pohybujú, s ním boria. Občas odbehnú z neho na chvíľu ku mne si odpočinúť, poradiť sa, alebo aspoň počúvnuť môj názor na to, či ono. Pre mňa je to vyznamenanie. Ale aj povinnosť pomlčať o istých veciach. Musím sa snažiť, aby som ich dôveru nikdy nesklamala, aby mohli v živote veriť, dôverovať. Kto sa sklame vo svoje dôvere veľmi skoro - dôveruje potom málokomu, dokonca neraz nikomu, mnohokrát ani sám sebe. Skúsenosť v mladosti zanecháva veľké stopy na duši dieťaťa. Len škoda, že si to väčšina dospelých neuváži a robí si pri výchove neraz dobrý deň...

Pred niekoľkými dňami mi zazvonil telefón. Zdvihla som ho a čakala kto sa ozve.

„Babi, už viem termín štátnic. Je začiatkom júna... Prosím, mysli na mňa už teraz dopredu... Vieš ako..." Hlas v telefóne sa zdal krehučký ako stebielko. Tíško znel. Bola cítiť v ňom tréma z budúceho.

„Neboj sa... ! Samozrejme budem myslieť.. Začínam hneď od dnešného dňa... Prosiť tam Toho hore... Zbytočne sa neznepokojuj, robíš všetko preto, aby si dobre uspela!... Učíš sa, neleníš...! Tak čo...?! Bude dobre, uvidíš...!" uspokojovala som svojho tanečného machra. Milovala tanec. Chodila do tanečného súboru a tam si vybíjala svoju energiu, svoju ladnosť, ktorú vkladala do pohybu. „ A chodíš do súboru, aj keď sa učíš...?" opýtala som sa z obavy, že či nesedí veľa nad knihami.

„Samozrejme, babi... Aspoň sa tam trošku rozcvičím... Zabudnem na povinnosti a uvoľním sa..."
„Správne! Viem, že si rozumná... Tak neboj, dopadne to o mesiac výborne," zakončila som rozhovor. Keď som položila telefón na slúchadlo, usmievala som sa. Tá úžasná dôvera ku mne. Čím som si ju zaslúžila?... Tešila som sa z nej a opäť zapovedala, že ju nikdy nezradím.

Vtom sa začali mojou starou hlavou šibovať opäť myšlienky. Ako je nádherné mať deti. Koľko žien si to neuvedomuje, zo strachu a z obáv, že budú zničené, odpísané, že nedosiahnu svoje životné plány pri kočíku, plienkach. Nevedia o čo prichádzajú. Sú ochudobnené o nehu, lásku, priateľstvo, posilu v smutných dňoch. Ak deti nepríjmu a si ich dobre nevychovajú. Viem to posúdiť, ja stará mama, a onedlho i prastará, potom ak moja najstaršia vnučka prinesie na svet môjho prvého pravnuka. Kiež by mu dal Boh zdravia i jeho mamine...

Milujem všetky ženy, ktoré uprednostnia deti pred kariérou, bohatstvom a všetkým iným možným lákadlom. Dieťa je poklad, dar. Málo si to uvedomujeme... Vzdávam hold všetkým ženám, ktoré si tu, aj na internete, nehanbia napísať pod svoj obrázok blogera: „Som novinárka a mama. Ale väčšinou mama."... Pochopili nádheru života, ktorou je mať v náruči dieťatko s očkami čistými ako horské studienky...

Smutno mi je pre mamy, ktoré nemôžu z rozličných vážnych dôvodov mať krásnu, zdravú ratolesť.

Klaniam sa všetkým ženám, ktoré napriek všetkému ťažkému a tragickému prijali do svojho objatia i niečím postihnuté dieťa... Ďakujem všetkým obetavým ženám, náhradným a adoptívnym mamám, ktoré prijali nechcené deti za svoje a pripravili im nádejný život, zaplnený láskou, spokojnosťou...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?