Po kríze

Autor: Magda Kotulová | 24.4.2013 o 20:35 | Karma článku: 13,34 | Prečítané:  619x

Po dlhej bielej zime, akej už dávno nebolo páru a chýru, rozžala sa jar. Prvý raz som si otvorila okno, zamotala do deky a vystavila sa prvým teplým lúčom rozjašeného slnka. Bolo mi príjemne. Nič ma chvíľu nebolelo, nič neomínalo, a tak som si celkom spokojne hovela v útulnom kresielku. Chvíľu som len tak mlčky sedela a vychutnávala si krásu a nevšednosť chvíle, keď ma z ničoho nič prepadli haldy myšlienok.

Prebleskovali mi hlavou a začali znepokojovať a vystrájať v mojej duši paseku. Všetko - nepríjemné spomienky. Drali sa mi hlavou a prekážali, aby som pokojne využívala momenty prvej jarnej siesty.

Zaspomínala som si: na manželskú krízu, ktorá trvala pomerne dosť dlho a ničila náš spokojný rodinný život. Nebudem rozuzľovať jej príčinu, počiatky, priebeh... Je to naša trinásta komnata, do ktorej človek nevpúšťa iných a neotvára ju pred publikom. Spomenula som si na ňu len preto, že presne v takejto pozícii ako teraz, väzila som pred rokmi. Sedela som v kresle, a tiež nasávala jarné slniečko. Rozbitá, ale zmierená so životom. Ináč sa nedalo. Nemohla som ináč, len sa upokojiť a žiť svoj život na úrovni, charakterne a nedopustiť sa závažnej chyby, aby sa mi neroztrhalo, to pre mňa najdôležitejšie i pre moje deti, rodinné hniezdo.

Čupela som v kresle a čakala príchod manžela. Po nejakej dobe sa otvorili chodbové dvere. Prišiel z roboty. Tichučko vošiel do izby, kde som sedela a zozadu ma objal a bozkal na líce. Stalo sa tak po veľmi dlhom čase. Prebleskol mnou príjemný pocit a srdce mi od radosti zapišťalo. Čo sa deje? Začína odmäk?...

„Ahoj...!“ Zaznelo z pozadia. Predstúpil razom predo mňa a milo sa na mňa pozrel.

„Čo sa deje...?.“ Usmiala som sa mu v ústrety. „Čo je?... Máš nejakú dobrú náladu... Čo si niečo vyhral?...“ Snažila som žartovať. Niečo ohromne potešiteľné vo mne zahrkotalo. Niečo sa s ním deje... Vracia sa?... Ku mne?... K mojej duši, srdcu?...

„Ale čo by sa dialo... Si zlatá, že ma čakáš doma,“ zahuhňal a bral sa do kúpeľne umyť si ruky pred pripraveným obedom o piatej poobede. Vždy jedol, keď sa vrátil z roboty. Nestravoval sa v závodnej jedálni, čakal vždy na moje dobroty, ktoré som mu v ten deň, alebo deň pred tým, nachystala.

Vstala som z kresla a išla za ním, podať mu jedlo. Nadelila som mu do taniera to, čo mával rád a prisadla si k nemu. Bol nejako namäkko a nežnejšie ako inokedy sa na mňa pozeral a občas siahol po mojej ruke. Uvedomila som si, že kríza končí a prebúdza sa u nás nová jar. Uškrnula som sa od ucha k uchu. Šťastná a spokojná... Predsa sa vrátil... Predsa trpezlivosť a odhodlanie odolávať zlu malo účinok, úspech...

Uveličene som otŕčala zvráskavenú tvár žiari slnka a opäť sa usmievala. Začali sa mi poznove množiť myšlienky v rozihraných závitoch mozgu. Napadlo mi: každú prichádzajúcu jar, nesmierne množstvá rokov mi vravieval: „Počúvaj, ako si jarou opeknela!...“ Ako sa voňavo i žiarivo spomína na lásku, nehu... Aj na záchranu dlhoročného manželstva...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?