E-mail do Nekonečna

Autor: Magda Kotulová | 6.2.2013 o 8:00 | Karma článku: 19,00 | Prečítané:  1340x

Šiesty február. Moja sestra má narodeniny. Náš vnuk tiež. Je to aj deň, kedy si tíško odišiel. Deň, kedy sa niekto narodí, chytá sa života a niekto ho rád, alebo úplne nerád, opúšťa. Nemám sa ako s Tebou spojiť. Tak som si vymyslela, že sa spojím v deň Tvojho odchodu takýmto „éterickým“ „moderným“ spôsobom...

Keď niekedy niečo napíšem, drobný príbeh, mikro-poviedku, občas sa niekto preň nasrdene ozve, že prečo som ho stvárnila, znázornila. A ja mu trošku vyplašene šepnem, že som ho nechcela ani uraziť, ani znevážiť, len že sa mi vsunul do môjho duševného fotoaparátu, zasiahol ma nejakým spôsobom, a tak mi nedalo, aby som ho neodfotografovala. Robím to, čo náruživý fotograf, výtvarník, maliar, sochár, že ma niečo prinúti vykresať to, čo vo mne - a niekto - zarezonoval. Tak teda, nehnevaj sa, ak sa budeš aj Ty cítiť dotknutý, že Ti píšem takto otvorene do ďalekého, neznámeho, záhadného priestoru. Ale musím...

Chcem Ti napísať, že mi chýbaš. Asi to tam niekde vieš, cítiš. Že mám z času na čas obdobie, že priam žízním po Tvojej prítomnosti. Keď dostanem chuť sadnúť do auta, ako sme to kedysi spolu robili a tárali sa cestou-necestou, raz tam, raz zasa inam, po slovenských mestách, dolinách, horách. Chvíľu autom, chvíľu pešo... Boli to krásne chvíle. Čarovné... Chýbajú mi strašne... Dnes sa dostanem len tam, kam ma dovedú iní... Presne tak, ako je to v Písme. „Keď som bol mladý išiel som sám a hocikde, keď som starý...!“

Chýbaš mi, keď som chorá. Už mi neprinesieš horúci čaj, nepodáš lieky, neprisadneš ku mne a neurobíš z vážneho žartík, aby si odľahčil nepríjemnú situáciu...

Chýbaš mi, keď sa z niečoho teším alebo smútim..Už sa spolu netešíme ani nesmútime. Neutešujeme sa spoločne, ale zasa ani do chuti nevysmejeme...

Chýbajú mi občas hádky, spory, ktoré sa nakoniec vždy dobre skončili, vyvŕbili, a potom bolo u nás príjemne ako po riadnej búrke. Navial sa u nás čistý vzduch. Vyvetralo sa. Žilo sa ľahšie ďalej...

Nemám komu vyrieknuť, čo som zažila, ani žiadne spoločenské, politické ani susedské klebety, správy. Všetko zostáva vo mne zapečatené. Otvorí sa to, až v prípade náhodnej alebo mienenej návštevy niekoho z rodinného manšaftu. Ale už to nie je každodenné, hodinové, minútové. Zostáva v mojej duši prázdno...

Nastávajú dni, kedy je v mojom srdci slnečno a príjemne. A zasa nie si tu, aby som Ti oznámila, že som rada, že mi je fajn. Potom si stanem pred Tvoj obraz, čo mi visí v izbe a usmejem sa na Teba a poviem: „No vidíš, dá sa to uniesť!...“ A Ty vieš čo...

Keď mi je zasa veľmi otupno, stiahnem sa pred Teba a šepkám: „Vidíš, ako mi je...?“ a zaplačem si. Chvíľu. Utriem si oči, aby keby náhodou niekto prišiel na súdružskú návštevu nezbadal moje ťažké myšlienky, či chvíle...

Tak teda chýbaš mi! A nielen to... Nemyslím len na moju samotu bez Teba. Pomaly myslím na svoj odchod za Tebou. Môže prísť v mojom veku každú chvíľu, každý deň, mesiac... Pripravujem sa... Alebo nie: už som pripravená...! Neviem, kde si... Neviem, ako sa máš... Neviem, či toto budeš počuť... Neviem, celkom nič... Viem len, že si bol, a že si vlastne tu zostal... Tak neviditeľne... Si ako z rozprávky: predo mnou tma za mnou hmla... Ale si!... Cítim, viem to!....

Tak Ťa teda pozdravujem, v duchu objímam, horúco bozkávam a teším sa na Teba, keď sa opäť zasa spojíme.

Zbohom, „žartovník“!... Do skorého videnia! Buď v pokoji!...

 

P.S. A to si píš, že sa denne za Teba modlím k Nemu!...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?