Posledný dar... láska

Autor: Magda Kotulová | 19.12.2012 o 23:14 | (upravené 20.12.2012 o 0:42) Karma článku: 16,79 | Prečítané:  1206x

V obchodoch panuje vianočný ruch, trblietajú sa zlaté zvonce, ozdoby všetkých farieb i tvarov visia nad našimi hlavami, na dosah ruky máme kadečo, čím by sme mohli prekvapiť, potešiť svojich drahých. No áno, Vianoce sa náhlia k nám míľovými krokmi... Je za nami katolícky sviatok Krista Kráľa, ktorý pripomína, že je nad nami Niekto, čo riadi túto zem, ktorú si tak nehanebne devastujeme a na nej medziľudské vzťahy stále kazíme. Niekedy si človek myslí, že ten Pán nad všetkým stvorením a sveta má zažmúrené oči, aby to všetko nevidel, čo mi tu na tom najkrajšom mieste Vesmíru – na modrej planéte – vystrájame... Advent sa potíšku rozprestrel v našich domácnostiach... Sme v ňom už hlboko...

Kúpila som si kvetinu - vianočnú hviezdu. Položila som si ju na stôl, aby som ju mala na očiach, aby mi dodávala potrebný pokoj, a aby ma pripravovala dennodenne na deň, kedy nastane sviatok rodiny. Deň, kedy sa normálni ľudia, čo hľadajú šťastie v tak samozrejmej veci, ale predsa nie tak v dnešnej dobe samozrejmej, byť spokojní pri rodinnom stole na Štedrý deň. Je v predvečer dňa, kedy sa narodil Človek ako my, a predsa nie bytosť celkom ako my... Neviem, ako narodenie Ježiša z Nazaretu budem toho roku prežívať ja, bez toho, ktorý bol môj celý život...

Ku kvetu pokornému, žiariacemu červeňou a zeleňou, čo väčšinou krášli každý príbytok cez vianočné dni, položila som si posledný dar od manžela - na naše posledné Vianoce. Vybrala som si z knižnice malú knižočku, viazanú v koži tmavej farby, so zlatým nápisom: Jacques Prévert: Láska..

Kúpil mi ju muž, keď už bol na vozíčku a ťažko chorý, keď ho dcéra so zaťom zobrali na kávičku do Auparku. Tam mi ju zohnal. Zabalil mi ju do vianočného papiera s mašličkou, perfektne, ako to dokázal len on. Do mašle priplietol lístoček, ktorý ho charakterizoval vždy pri každej veci, ktorú podaroval človeku, ktorého mal rád: mne, deťom, vnukom, priateľom. Skarikovaný obraz seba musel na ňom byť vždy.

Zlaté písmená na knižke mi pripomínajú naše výročie zlatej svadby, ktoré sme kedysi krásne oslávili. Zlaté roky, ktoré sa však čírili v riadnom žeravom, búrlivom ohni. Ale zlato sa vyčírilo a na koniec nášho spoločného života bolo rýdze, krásne ligotavé, ktoré obšťastňovalo naše duše, životy. Vraví sa, že dobrý koniec - všetko dobré...Tmavá farba obalu knihy dávala akoby upozornenie na dni smútku, ktoré nás oboch čakali... Bol to skvostný poklad, čo mi daroval.

Keď som ho vybaľovala pod rozžiareným stromčekom on plakal a ja so smútkom ale šťastná som ho vyobjímala a vybozkávala. Dostala som knihu, podľa mojej chuti! Poézia a o láske. Láska, ktorá bola mojím celým životom. Vždy... Lístoček, ktorý sa trepotal na mašličke som chcela zahodiť, ale zbadala som sa, a neviem z akých dôvodov, či z momentálneho inštinktu, som si ho ponechala. Vložila som si ho do modlitebnej knižky, ktorú denne držím v rukách. A tak každodenne hladkám posledný lístoček od môjho manžela. Ako dobre, že ho ukrývam, že nezapadol v smetiach, ako množstvá iných, s láskou napísaných od neho...

Počas dňa, keď mi je otupno a smútku sa nahromadí primnoho - otvorím Préverta a čítam:

 

 

láska

Taká prudká

Taká krehká

Taká nežná

Taká zúfalá

Tá láska sen

Krásny jak deň

Zlá ako čas

Keď je zlý čas

Tá láska opravdivá v nás

Tá láska taká krásna /.../

 

 

Prenasledovaná ranená pošliapaná dobytá

popretá zabudnutá

Lebo sme ju prenasledovali ranili pošpinili

dobili popreli zabudli

Tá láska celkom celá

A stále živá

Zaliata celá slnkom

To je láska tvoja

To je láska moja

Tá čo bola

Tá vec vždy nová

a nikdy nezmenená"/.../

 

 

Ty si ma milovala

a ja som teba miloval

A obidvaja pospolu sme žili

ty si milovala mňa

a ja som teba miloval

No život rozlučuje tých čo sa milujú

úplne potichu

bez lomozenia"/.../

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?