„Už se zase těšíme na Ježíška...!“

Autor: Magda Kotulová | 16.12.2012 o 22:18 | Karma článku: 9,97 | Prečítané:  658x

Vianočná nálada začína účinkovať v plnej sile. U každého. Či dospeláka alebo maláka. Niekto sa z nej teší, ale snaží sa vo vnútri uchovať si pokoj, aby sa zbytočne nevzrušoval a jeho každodenné hodiny v robote, v škole, v úrade prebiehali všedne. Ale nie v každom tak pokojne prechádza, ladí, ten vianočný tonus.

No, napríklad my osamelí... My, ktorým nám prednedávnom odišli tí, čo sme s nimi prežili nespočetný chod rokov a naraz sme ostali zaskočení v tichu, akoby v nehybnosti života. Prináša

to neraz momenty hlbokého smútku, ktorý sa málokedy dá niečím prekryť. Nechápala som tých, ktorí osameli, ich úžasnú zmenu vo výzore i v chovaní. Dnes ju preciťujem a jej rozumiem.

Hoci sa prejavujeme radostne, spokojne, dokonca neraz akoby šťastne, že je nám naďalej život gombičkou, veruže to tak nie je. Ani tí najsilnejší vo svojom vnútri, ktorí akoby TO mali so sebou vyjednané, vyrovnané, vyžehlené, nie sú takí silní, ako sa navonok zdajú.

Občas zaľahne do duše clivota ako hmla na doliny. Neraz ju zaplaví neznesiteľný žiaľ, ktorý sa akoby nedal odohnať nikým a ničím: ani radostným džavotom detí, vnukov, knihou, po ktorej sme dávno bažili, ani priateľom, ktorého sme si zavolali na posedenie, aby sme vybŕdli z nedôstojného stavu boľavej nemohúcnosti.

Raz, keď som bola opätovne opantaná predvianočným smútkom z myšlienok, že ten, ktorého by som chcela mať vedľa seba, nie je prítomný, ani nikdy už nebude, otvorila som si YouTube. Šmátrala som kade-tade, aby mi z neho čosi parádne vyskočilo do srdca a rozveselilo ho. A tak som si, samozrejme, začala prehrávať pesničky majstrov-spevákov a melódie známych i mne neznámych kapiel, zborov. Z toho množstva ponúk pre potechu ľudí, čo som si vydolovala z moderného obveseľovača a priaznivca ľudí, schopných ešte niečo do svojho vnútra prijať, vykĺzli sa mi tri piesne. Ladili síce s mojím pálčivým zármutkom, ale ma nádherne spacifikovali, vhĺbili do mňa pokoj. Birds of Paradise /Peter, Sue and Marc/, If jou want me /Markéta Irglova and Glen Hansard/, Wondweful Life /Black/ sú pre mňa v posledných dňoch liečivom, ktoré do seba vstrebávam plnými dúškami. A keď sa tých citlivých, hrejivých melódií dosýta napočúvam a som nimi plná, pustím si poriadne nahlas štvrtý hit „Live is Life“. A tá šťava, ten oheň, ten úžasný klokot, túžba po živote a žiť život naplno v tejto piesni ma tak vzruší, nabudí, že všetko dusno, smutné minúty odletia a zostane trčať vo mne len úžasná chuť do života s jeho silnou túžbou ísť stále dopredu za každú cenu. Potom si ešte vypočujem z nášho starého, ojazdeného rodinného gramofónu doškriabanú platničku, obľúbenú celou rodinou, hlavne mojimi kedysi malými deťmi: „Už se zase těšíme na Ježíška...“ s Lubomírom Lipským.

Keď doznejú zvuky tejto pesničky, ktorú mnohé veľkoobchody veľmi skoro pred Vianocami púšťajú a neuveriteľne donekonečna opakujú a ničia tak jej milotu, už nie rozbúrená, nejako sa začnem tešiť na ten zvláštny, tajomný Večer, čo mňa aj iných, nielen osamelých, očakáva čo nevidieť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?