Záclonárky

Autor: Magda Kotulová | 11.12.2012 o 16:35 | (upravené 11.12.2012 o 16:43) Karma článku: 14,74 | Prečítané:  1674x

Keď sa blížil advent vymyslela som si umývanie okien a pranie záclon. Konala som si to sama. Keď mal môj drahý dobrú náladu, pomohol mi umyť aspoň rámy a vyvesiť záclony. Bol vysoký, a tak pre neho dočahovať špinavé drevené rámy a vešať čistučké závesy bola hračka. Občas zaodŕhal, že však okná sú čisté načo ich umývam. Napálila som sa a zašomrala, že pre neho je všetko čisté. Uškrnul sa a vyriekol svoju tisíc raz omieľanú zaklínaciu formulku: "Čistému je všetko čisté!"

A tak predadventná nálada občas u nás zaškrípala ako starý stroj, ktorý občas, hoci dobre pracuje, predsa len zachrapčí pri veľkom strese z prekérnej roboty. Napriek všetkému som môjmu pomocníkovi zamrmlala: “Dnes upratujeme!“... Keď bol vynervovaný z práce, tak veru neachkal šťastím, naopak zježil sa a dal mi pocítiť svoje ostrie, ktoré otrčil proti mne. Nedbala som však na jeho ježovitosť a robila som si svoju potrebnú prácu, aby nám na Vianoce všetko voňalo. Veď som organizovala všetko tak, aby všetko klapalo bez zbytočných zádrhov a nepokojov a vojny medzi príslušníkmi rodinného klanu.

Dnes ho tu niet. V byte visí len jeho veľká fotografia, na ktorej sa pod fúzy smeje a robí sa, akoby mrkal na mňa, že ako si poradím s upratovaním: ja, drobná postavička a tentoraz samučičká ako prst v stíchnutom byte. Podídem k nemu a poviem mu: “Neboj, poradím si, bude v byte sviežo ako vždy!“... A začnem organizovať výpomoc. Schytím telefón do rúk a vytáčam. Komu? Svojim dvom dlhonohým stvoreniam, ktoré by mohli pokojne napochodovať na voľbu kráľovnej krásy, keby nakúkali v tú stranu. Teda telefonujem! Raz jednej, raz druhej dlhane... Samozrejme, aby dočiahli na rámy okien. Našťastie, už nie drevených, nalakovaných, z ktorých pri umývaní opadávala farba, a ktoré bolo nutné rozšraubovať, a potom ich zasa dovedna po umytí spájať... Márnosť, to bola kedysi otročina. Dnes nové okná je radosť glančiť s modernými vymoženosťami od výmyslu sveta, ktoré prácu zľahčujú. Paráda!...

No vybavila sa brigáda. Spravodlivosť je na mieste. Polovička bytu padne svižnej gazelke a druhá zasa flegmatickej žirafke. A tak o čistenie okien mám postarané.

V deň pracovnej smeny nastúpia moje vnučky bez frflania, s úsmevom na tvári. Samo, že je pripravená čokoláda, nejaké tie dobroty a občas aj nejaký ten groš pre chudobné vysokoškoláčky. Vykonajú očistu, bozkajú ma, usmejú sa od ucha k uchu a zaonačia: „Babi, neďakuj, aj druhýkrát veľmi rady ti prídeme pomôcť!“...

Na druhý deň počúvam v telefóne sťažnosti ich mamiek, že ako to, že inde ich dcéry idú celkom rady umývať okná a doma sa umytia ledva dočkajú. Teraz sa ja riadne uškŕňam. Viem totiž svoje. Zavriem svojim záclonárkam dvere na izbe, kde makajú, potom im pripravím oldomáš v znamení sladkostí, sladkého úsmevu, objatia a horúceho poďakovania.

Mesiac pred Vianocami sedím vo voňavej izbe, pokojná. Na stole sa pýši adventný veniec so štyrmi farebnými sviečočkami, opodiaľ kvitne a červenie sa vianočná hviezdica a ja si čítam, s nohami vystretými na gauči pred sebou. Občas mi zbehnú myšlienky na môjho odídeného. Na moment zosmutniem. Ale myšlienky vďaky na dievky, ktoré pred niekoľkými dňami ufujazdili z môjho vylešteného bytu za svojimi milými, alebo za povinnosťami, mi navodzujú úsmev na tvári...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?