Môj najstarší.

Autor: Magda Kotulová | 21.10.2012 o 21:51 | (upravené 21.10.2012 o 21:57) Karma článku: 15,36 | Prečítané:  1190x

Blíži sa deň, keď môj najstarší vnuk bude mať narodeniny. Rozmýšľam o ňom. Často. Ako o všetkých mojich vnukoch a vnučkách. Žijem s nimi zo dňa na deň, vnorená do ich šťastných aj menej šťastných chvíľ, udalostí. Som s nimi spokojná. Nerobia hanbu ani sebe, ani rodičom. Práve naopak, sú fajn: dobrí, statoční, charakterní, schopní, nadaní, obetaví. Nebudem vypisovať všetky ich klady - a málo ich negatíva. Zdalo by sa, že ich okiadzam nepravdivo, lebo som nimi posadnutá, alebo zaľúbená do ich dušičiek. Nie!... Som reálna babka. Mám ich rada a pri svojej láske, viem byť aj riadne kritická a šupnúť im aj nejaké tie nepríjemné pravdičky medzi oči. Ale láskavo, opatrne a po troške.

Teraz sa však chcem venovať len tomu najstaršiemu. Nie je tu na Slovensku. Maká vedľa v krajine u susedov, na pracovisku, kde pomáha pacientom, chorým na rakovinu. Viem, že citlivo, ľudsky. A odborne, čo hlavne.

Je tým, čo ma naučil klepať do klávesnice počítača a poznať, čo je rozžiarená domodra jeho obrazovka. Naučil ma blogovať, púšťať sa do diskusií na internete, aj tvrdých. Nalieval do mňa túžbu po novom hľadaní, pozorovaní, čo sa deje doma a vo svete. Dlho som sa váhavo točila okolo počítača. Akoby som si netrúfala naň siahnuť. Pár mesiacov som okolo neho obiehala, až som sa konečne odhodlala odhaliť ho a prísť mu na korienok. Tešil sa, keď som na ňom urobila svoje prvé objavy a oznamovala svoje skúsenosti a s nadšením o internete rozprávala. Usmieval sa pod fúzy. Drukoval mi, a opäť a opäť súril ma čiahať na ďalšie tajnosti a záhady tohto robota. Veď on bol ten, čo mi dal dokopy počítač a zapojil ho, vybavil internet a podobné vecičky. Dnes sa potmehúdsky uškŕňa, keď začnem o novinkách z internetu hovoriť. Debatuje so mnou jedna radosť. Presne tak, ako má radosť, že babka doma len nesedí a nečaká na smrť, že žije šťavnato svoje dni, aj keď občas zalamentuje, že ju všetko bolí a musí behať po lekároch, ako je on, jej vnuk.

Minule ma prišiel po čase navštíviť. Z moravského mesta chodí domov už pomenej, lebo ťahá nočné služby, a potom trochu oddychuje tam, a nie u mamky v provinčnej Bratislave. Ale keď mu je čo len trošičku možné, návštevu u mňa absolvuje. Sedeli sme v kuchyni, kde konzumoval lahôdočky, ktoré mávam pripravené pre mojich maškrtníkov-vnukov a popritom sme roztvárali vážny rozhovor.

Keď sme už prebrali všetky problémy našej i zahraničnej politiky, potrkotali o všetkom možnom, „ohovorili" všetkých svojich známych a príbuzných, ohúril ma slovami: „Babi, počuj, predstav si, začal som športovať... Ja.... Predstav si to... A hádaj na aký šport som sa dal...?"

Pozerala som s údivom na môjho inťoša, neveriaco pokrútila hlavou a opatrne som mu na otázku odpovedala otázkou: „Ty... a športuješ?"

Bol známy tým, že mal rád knihy, ktoré čítal od vidíš do nevidíš, premrvil encyklopédie od výmyslu sveta, čítal super v nemčine, angličtine, kumštoval, zhotovoval menším bratom šípy, kordy, meče, hral sa s nimi na rytierov, ale športovať?...

„No, hádaj, babi, na čo som sa dal," zopakoval trpezlivo.

S úžasom, ale nedočkavo, započala som hádať druh športov. Skúsila som tým lákavým, najpánskejším: „No začal si hrať golf..."

„Nie!"

„Tak tenis..."

„Nie...!"

„No tak potom neviem. Box to iste nebude," zasmiala som sa. „Vodáctvo...? Ale tam nie je voda kde si... V akej vode by si sa omočil z člnku...?!"

„Nebudem ťa naťahovať... Predstav si, dal som sa na lukostreľbu..."

„Čoóó...? Ty - a lukostrelec?..." pozerala som sa bezostyšne na okuliare na jeho nose. „A vidíš strieľať?... Aj trafíš cieľ...?" ale rýchlo som sa zháčila, aby sa nebodaj, dobráčisko, neurazil.

„Trafím, neboj sa...!"

A tak sme začali rozoberať, pre mňa odjakživa, záhadný šport. V duchu som uvažovala a zároveň pociťovala obdiv, že môj ťažký introvert dal sa na také niečo, ako je lukostreľba...

Tak všetko najlepšie k narodeninám, môj lukostrelec! Nech sa ti dobre, vynikajúco strieľa i triafa šípy tam - kam treba: priamo do cieľa!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?