Chruňo

Autor: Magda Kotulová | 29.9.2012 o 17:14 | Karma článku: 12,87 | Prečítané:  1799x

Vnučka ma bola odviesť na kontrolu k lekárke. Zaparkovali sme slušne na slušnom a patričnom fleku na parkovisku. Dvakrát sme obehli dve ulice, aby sme ho našli. Ale našli sme  ho. Pri prezeraní možností parkovania objavili sme parkovacích miest viac. Spokojne sme naše autíčko, staré ako moje kosti, uzamkli a odkráčali, vlastne ja odkrívala, k lekárke. Videla som v obraze, že práve prichádzalo ozrutné čierne autisko a vodič pozeral, či  náhodou neodchádzame. Už som viac neregistrovala, čo šofér s vozidlom, s neprehľadnými sklami, urobil.

Po vykonanej návšteve u lekárky, hladné, sadli sme si na moment do bufetu v budove. Zjedli koláčik, vypili expresso a mazali, ja vlastne opäť šmatlala sa, k nášmu automobilovému rárohu. Ostali sme však v úžase. Luxusné čierne vozidlo stálo na hlavnej ceste a prekážalo v jazde nám a ešte nejakému milionárskemu  autiaku po našom boku. Blokovalo nás jedna radosť. Z rozhorčenia začala som burácať ako tank, ktorý sa rúti po ceste na nepriateľa. Vždy ma vie totižto riadne roztočiť a dostať do vývrtky drzosť a šlendriánstvo. A tu som ho mala v pravej a ozrutnej podobe. Tak sme stáli nešťastné a nepojazdné vedľa auta a bezmocne sa obzerali, čo ďalej, kde nájsť nezodpovedného vodiča. Čo keby sme museli bleskove odísť? Čo keby sme museli urýchlene do roboty a podobne?... Potrebovala som si doma „len“ nutne zobrať lieky na srdce a tlak... Nikde ani nohy, len spústa áut, ktoré odpočívali.

„Počúvaj, Maruška, zavolám dopravákov... Veď to je na neuverenie... Drzák!... Na hlavnej ceste...  a blokuje dve, až tri autá... Kde sme?...“

Moja slušná vnučka nechcela takýmto spôsobom riešiť neporiadok, tíšila ma: „Však hádam príde...“  A tak sme len nemohúcne vyzerali, či sa skade-tade nevynorí previnilec. Nebolo ho.

Pobadala som, že opodiaľ dvaja muži montujú čosi okolo auta. Podišla som k nim: „Prosím vás, skúsili by ste odtlačiť to auto, čo nám blokuje cestu?... Neviem ale, či sa dá vôbec odsunúť...“

Pánko od auta negalantne odpovedal: „Však si ho potlačte!“...

„Rada by som ho, ale nemôžem... Som po operácii...,“ nedala som sa.

„Uhm...“ pán zauhmkal a nerado-neslano podišiel k autu, čo zavadzalo a začal ho tlačiť. Išlo mu to.

Poďakovala som sa mu za neochotu-ochotu. Pomocník spokojne odchádzal k svojmu fáru. Odtisnuté auto sa dalo mierne do chodu, stálo trošku akoby dolu brehom. Vnučka ho pristavila, prichytila. Zastalo. Mohli sme teda ísť z väzenia domov.

Vtom ale z východu polikliniky vychádzala žena v strednom veku a trielila k nám. So zväzkom kľúčov v rukách. Keď bola od nás asi na dva metre, vyčítavo som jej v ústrety zaodŕhala: „Ako si, prepánajána, môžete tak blbo stať, veď zatarasujete cestu, aby sme viacerí mohli odísť?“...

S nepochopením začala čosi drdlať. Celá červená v tvári, zašomrala: „Veď to auto vedľa vás je moje... Aj ja som si všimla, že som zablokovaná...“

V momente som sa jej ospravedlnila. Povedala som jej, že sme  auto, čo stálo tak bezočivo,  už dali odtiahnuť. Pochopila moje rozhorčenie a nepaprčila sa nad mojím nespravodlivým obvinením.

Práve sme nasadali do nášho starého ale dobrého vozidla, keď sa fičúrskym krokom macha približovala z východu od nemocnice holá hlava, ktorú keby sme v noci stretli, tak sa jej naľakáme.

Nezdržala som sa: „To čo je za nápad sa takto postaviť?!... Zbláznili ste sa!“...

Opäť ma tíšila vnučka. Ale nedalo aj jej, aby frajerovi, čo sa pokojne uškŕňal od ucha k uchu, niečo nepovedala. Podišla k nemu. Ticho mu dohovárala. Aj susedka, ktorá už sedela v aute, vrtela hlavou nad bezprecedentným, bezočivým trpákom.

Keď sme sedeli v aute, bez ospravedlnenia cynického machra, vnučka mi s rozhorčením a riadne napálená povedala. „Babi! To bol ale...! Vieš čo mi povedal? Že toto je Petržalka... a toto je naše teritórium!... Počuješ?... Naše teritórium!...Tak si môže stáť ako a kde chce...? Mafián jeden!“


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?