Videla som na vlastné oči...

Autor: Magda Kotulová | 12.9.2012 o 20:00 | (upravené 12.9.2012 o 20:06) Karma článku: 14,12 | Prečítané:  1014x

„Na základe skúseností mojich známych si viem veľmi dobre predstaviť, aké peklo znamenajú tvrdé drogy v živote človeka a som posledný, ktorý by to zľahčoval.“ Poslanec Poliačik nechcel drogy propagovať, iba úprimne odpovedal na otázku... SME 31.augusta 2012

Rozhovor Karola Sudora s poslancom Poliačikom zo SaS bol otvorený a neobvyklý na dnešné časy a móresy. Brala som ho ako fakt výnimočnej, nezvyklej úprimnosti. Prečítala som ho celý do konca. A aj dlho nad ním rozmýšľala a v duchu želala, aby sa takto nefalšovane vyjadrovali aj iní politici, aby sme vedeli – kto a čím sú, aké majú názory, a prečo ich máme v dobe volieb vlastne vyloviť zo šedi davu, aby nás v parlamente zastupovali. Aby sme si ich vybrali pre ich vyslovované, žité, sympatické, pravé hodnoty, a nie pre ich pekné oči...

V spomínanom rozhovore mi chýbalo: výrazné odsúdenie užívania drog. Poliačik mal tak urobiť, aby si drogoví sympatizanti nevykalkulovali z jeho slov, že užívanie tohto svinčíku je neškodné a prijateľné. /Dodatočne sa opravil v SME./

Užívanie drog všetkých možných typov – nie je OK. Vieme to všetci tí, ktorým záleží, aby duševných i telesných stroskotancov v tomto štáte bolo čo najmenej. Videla som na vlastné oči, čo s ich užívateľmi dokázali urobiť. Dvoch úbožiakov som spoznala vo svojej tesnej blízkosti. Osobne som sa s nimi stýkala, videla ich začiatok hrania sa s drogami, až po ich tanec smrti, keď ich svinské jedy nehanebne a cynicky zdevastovali, odrovnali, zabili.

Obaja krásni, nadaní mladí chlapci. A potom muži. Na vlastné oči som videla ich pomalý úpadok: intelektu, morálky, zdravia, života. Katastrofa!... Zažila som ich hanebné činy, postih polície, beznádejnosť ich rodičov, ich samotných. Z majetných detí sa stali skoro bezdomovci, zo slušných chalanov potácajúci sa, zničení, bezmocní, nešťastní ľudkovia. A oboch som mala rada: pre ich šarm, prvotnú gavalierskosť, múdrosť. A pri ich tragickom konci som cítila bolesť za stratou mužov, ktorí mohli pre svoje okolie byť niečím drahým, výnimočným, pre drachmy nadania, ktoré v sebe nosili.

Prvý sa udrogoval k smrti. Predal všetko, čo len v byte mal. Bol z neho špinavý, ubiedený, bez hanby sa chovajúci, akoby povaľač. Pri rozhovore s ním každé jeho vyjadrenie sa, akoby vyjadrovalo na moment nádej v niečo lepšie, krajšie, plány, ktoré sa nikdy neuskutočňovali, ale hneď sa zmenilo na klamstvo a žalostné habkanie, táranie, bez hanby. Videla som ubúdanie jeho síl, úcty k sebe, úplnú stratu ľudskej dôstojnosti, na ktorú som pri stretnutí s ním snažila sa upriamiť jeho pozornosť. Nič nepomáhalo: ani dobré slovo, ani pomoc, ani pohladenie po vyprahnutom líci, stlačenie dlane na znak pochopenia v akom stave sa nachádza. Ani nie štyridsaťročný umrel. Kto ho poznal pred rokmi ako krásavca, statného muža – v sanitke, z domu odvážali človeka-starca. Odvážali so sirénou, bleskurýchle, aby sa už do vybrakovaného, tmavého, spustošeného bytu nikdy chudáčisko nevrátil... Pravda, drahý Rišo! Zostal si v mojom srdci. Napriek všetkému. Nedal si na moje i iných výstrahy, rady. Neuveriteľná škoda tvojho mladého nádejného života...

Druhý... Jeho priateľ. Taktiež nádherný mladý človek. Drogoval. Keď sa chcel konečne zo svojho života, z neznesiteľného drogového opojenia vyslobodiť – nedokázal to. Na psychiatrii, pri liečení sa, ktoré dokázal zniesť len niekoľko dní, keď chcel utiecť odtiaľ, kde by sa možno, možno zbavil svojho otrasného návyku, zlozvyku – tragicky zahynul. Áno pri úteku z domu spásy. Spásy pre jeho život... Aj za tebou ma bolí srdce, Roman!...

Tretieho chlapca som spoznala len z rečí jeho mamy, ktorá so mnou ležala pred časom v nemocnici, na internom oddelení. Zničená, deprimovaná, bez života. Syn-drogista zmizol bez stopy v džungli drogovej mafie. Je nezvestný... Zničený drogami predal, alebo založil predajcom drog, nábytok v celom ich byte. Keď boli rodičia chalana na dovolenke - „mafia“ vyrabovala byt. Keď sa vrátili, byt bol vybielený, prázdny. Mama chodila po nociach po kadejakých brlohoch, nočných podnikoch, aby ho kdesi zgniaveného našla. Nenašla ho... A teraz nešťastná chátra, ako kdesi chátra, ak vôbec ešte žije, jej syn...

Nerátam tie ľudské trosky, ktoré som, bohužiaľ, z času na čas stretala po uliciach, kde buď sedeli s neprítomnými očami, kývajúc sa, alebo ležiac ako zvieratká, v jarku pri prašnej ceste... Z ich tvárí sa valila beznádej, opustenosť, dokonca akoby hrôza... A predsa TOMU holdovali a ničili si život... A teda žiada sa mi, a čakám, od tých, čo verejne vyhlasujú, že kedysi drogovali a dokázali sa z okov jedu, čo zabíja telo i dušu, vyvliecť – briskné odsúdenie užívania drog! Nie majzlanie, šibrinkovanie nahlas vyhláseniami, akoby TO bolo také celkom nevinnučké nič!...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Trump ide lákať späť americké firmy. Ako to ovplyvní Slovensko?

V USA by mohli klesnúť korporátne dane. Americká administratíva zvažuje pokles daní z príjmov právnických osôb z 35 na 15 či 20 percent.


Už ste čítali?