Môj tínedžer, ktorý vyrástol v mladého muža s rozmýšľaním skoro mudrlanta-filozofa mi píše občas maily, a ja zasa jemu. Je prazvláštna táto moderná korešpondencia starej matere a vnuka. Občas si zaslzím, občas sa zasmejem, poteším, vydýchnem, aj zamudrujem.
Nedávno po určitých udalostiach, čo sa odohrávali v našej rozorvanej zemi, som si vyhutovala, aké množstvo kvalitných mladých ľudí odchádza do cudziny. Odlieta z rodiska. Po koľkýkrát? Opäť a zasa. A mnohí sa už nikdy nevracajú. Mnohí zapustia korene v cudzej zemi a vlastnej chýbajú. Domovina zostáva opustená a neduživá, neobrábaná. Aká škoda. A tak zamyslená, pustila som svoje myšlienky na špacírku a šupla ich smerom k Anglii: slová vyslané klávesnicou éterom k môjmu drahému chalanovi.
Milý Samko! Už som Ti dávno nepísala, ale mám stále pohon okolo dedka a nemám sa najlepšie, lebo ma bolia kríže až strach. Nespávam v noci, lebo ma dedko budí pre kadečo. Ale musím vydržať a pomáhať mu, ako sa dá. Preto aj moje iné „činnosti“ zlyhávajú, alebo sú slabé, teda aj písanie mailov. Aj s blogmi je to poslabšie, píšem ich nachytro. Dedko si ma vyžaduje stále. Dúfam, že si v poriadku, škola Ti ide fajn a dúfam tiež, že sa Ti tam rysuje nejaká tá vysoká škola. Ak nie, aj tak dobre, budeš aspoň doma a nezostaneš v Anglii. Bolo by to pre Slovensko strata. Hm... hm... Ale naozaj, mladí by sa mali naučiť, podučiť a vrátiť sa domov. Zostanú tu len takí „poslabší“, alebo tak trochu „pohodlní“... Mikuláš sa už hotuje. Mamina Ti ho postráži. Už sa na Teba s dedkom tešíme. Aj na Jakuba, ktorý už v Brne asi úplne zapustil korene. A to ma tiež mrzí, lebo ja som taký starý Slováčisko, chcem, aby aj na Slovensku boli fajn ľudkovia.
Tak, Samino, drž sa nám. Buď zdravý! Objímame Ťa, bozkávame, dávam Ti krížik na čelo:
babka M. + dedko V.
O pár hodín prišla odpoveď mladého muža, z ktorej starý človek, čo si niečo odžil, skúsil, videl, zažil, môže mať len radosť. Vylúdila smiešok na utrápenú tvár z mnohých a mnohých udalostí, ťažkostí, ktoré sa dejú v mojom končiacom živote. Pohládzajú moju dušu a šepkajú:
„... neboj sa, všetko zlé sa na dobré obráti. Pozri, vyrastá super generácia, ktorá nesklame. Vie, čo chce. Je slušná, inteligentná, charakterná. Nie je všetko stratené. Dôkazom je aj táto, síce čiastočná, ale drobná korešpondencia medzi osobami, čo sa majú radi, vážia sa vzájomne a ctia. Neprekáža im ani veľký vekový rozdiel...“
Ahoj babi, dedo!
Velmi si ma potesila s emailom, uz akurat som aj ja rozmyslal ze by som sa Tebe a dedkovi mohol ozvat. Akurat dnes ked sme sa rozpravali o starych rodicoch s najlepsimi kamaratmi /Cinan a Ind :/. Mne sa dari celkom dobre, musim sa premahat, robit ulohy navyse ako sa tak pripravujem na pohovor v Cambridge. Vravel som si v poslednom case, ze skusim preto spravit co sa da, ostatne je v Jeho rukach. Do nich vkladam i Vas, i nasich, ked tak pocuvam ake su starosti doma. Len tazko je mi vzdy sa uplne spolahnut... a veru casto sa mi nechce ani do tej roboty navyse... lahko sa vravi, tazsie kona. Ale co nam ostava :/
Ako vravis, neradno ostavat v Anglii. Ale hoc by som rad na Slovensko sa vratil neskor, urcite by nebolo na skodu ostat na kvalitnej skole, ktora mi moze dat o cosi viac ako vysoke skoly u nas. Co je myslim, teraz dolezite je, aby som mal otvorenych viac moznosti, preto sa po Vianociach chcem poobzerat po slovenskych vysokych skolach.
Prajem Vam, Tebe i dedkovi krasnu nedelu, a vskutku stastny novy /cirkevny/ rok!
Domov sa vratim 14 decembra, vidime sa coskoro!
Vas Samko!
