Synovia svetla

Autor: Magda Kotulová | 28.11.2011 o 22:36 | Karma článku: 10,73 | Prečítané:  1162x

Sedela v kostolíku, kde prevládala modrá farba. Jej obľúbená modrá. Vždy sa tam príjemne cítila pre skromnosť výzdoby a pre ten blankyt, čo ju upokojoval, čo sa odrážal do jej očú z každej svetovej strany. Pred oltárom sa vŕšila záľaha všakovak vyzdobených adventných vencov s rôznofarebnými sviečočkami, sviecami. Drobce obskakovali okolo nich a vytešovali sa z predvianočnej nálady. Maminy zachytávali rozjašené rúčky svojich ratolestí, ktoré sa chceli dotýkať zázračností pred vyjavenými, očarenými očkami.

Zazvonil zvonček a rozprávka sa neskončila. Len začala. Mladý, prepekný kňaz ako tie adventné vence pred ním, s milým úsmevom, začína bohoslužby. Chrám je plný mladých ľudí, chlapcov, dievčat, žien i mužov s kopou detí, čo načúvajú príjemnému hlasu svojho kňaza-priateľa, ktorého dobre poznajú z každého sviatku a občas i z pracovného dňa.

Obrady pokračujú. Kostolný spevácky súbor tínedžerov jemne nôti a neskonale pôsobí na publikum.

Ona sedí pohrúžená v sebe. Rozmýšľa nad skutočnosťou, v ktorej sa práve nachádza. Z jednej strany sedí jej muž na invalidnom vozíku, vedľa neho zať, čo striehne, aby sa tomu na tom koči dobre sedelo, vedľa nej malý vnúčik, ešte ďalej najstaršia vnučka s manželom a úplne na samom konci dlhokánskej lavice jej, už staršia dcéra.

Blíži sa Evanjelium. Pred ním ešte Epištoly. Speváci stíchnu a jej vnuk letí k oltáru s hrubou knihou v ruke. Čo sa deje...? Prebleskne jej hlavou. Aháá... Lukáš trieli čítať pasáž z Písma. Načúva jeho odvážnemu, energickému hlasu. Derie sa z dvanásťročného chalana prenikavo. Strapatá bohatá štica ho zdobí, neprekáža očiam, aby dovidel na vzácne, čisté slová, myšlienky, ktoré jeho pomocou letia chrámovou loďou.

Chlapča sa vracia letkom k nej do lavice, tak ako z nej vyletelo. Zbor vysiela opäť svoje jemné melódie, vyjadruje vrúcne slová piesní, čo sa derú až z hĺbky sŕdc.

Vtom vyskočí zo sedu aj manžel vnučky. A opäť s hrubiznou knižkou v ruke. Poberá sa prirýchlo taktiež k oltáru, pokrytom fialovým prestieradlom, na ňom v žiari plamienka tróni rozžatá sviečka na adventnom venci. Čo je?... Opäť sa prekvapuje... No čo?... Opäť čítanie. Tentoraz - Prosby. K Bohu. Za veriacich... za politikov... za... za... Mladý muž dočíta, vracia sa od oltára. Sadá si k nej: dojatej.

Skláňa hlavu a slzy šťastia jej dopadnú na zimný kabát a na ruky, ktoré zviera k modlitbe. Zlatí..zlatí...Tí jej okolo nej. Aj tí všetci tu prítomní, ktorí roznášajú svetlo, jas, žiaru, pocit akéhosi tepla, čo rozohrieva všetko navôkol, aj ju. Utrie si mokrotu spopod mihalníc, aby ju ostatní nezbadali. Zacíti sa nevýslovne šťastná.... Ocitla sa medzi synmi Svetla, ktoré pôsobí široko-ďaleko a robí zhromaždených v objatí jeho lúčov - spokojnejšími, lepšími...

A vonku, mimo chrámu to nepokojom a zimou, dezorientáciou, deštrukciou len tak búri, šumí, vlní sa...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?