Zázračná nevesta

Autor: Magda Kotulová | 11.8.2011 o 18:14 | Karma článku: 23,96 | Prečítané:  7534x

Pozerala som sa z okna: ako ho naloží do auta, ktoré šoférovala. Priviezla ho na malom  invalidnom vozíku až úplne k autu. Po zabrbľanej ceste hlinou, ktorú práve rozkopával roj robotníkov, a na ktorú pred niekoľkými hodinami napršalo, že z nej zostalo len šmykľavé blato. Potom ho horko-ťažko z tesného väzenia vozíka vyteperila na sedadlo pri vodičovi. Uistila sa, či sedí tak, aby ho nejako neprivrela a zacapila za ním dvere. Vozíček šikovne zaklapla a šupla ho do batožinového priestoru vozidla.

Vydýchla som si. Dopadlo to dobre. Muž sedel poistený bezpečnostným pásom. Monika sa pozrela s úsmevom na mňa, čo neveriaco zízala z okna, či dokáže naládovať taký vážny, ťažký človečí náklad do auta.. Zakývala mi. Odkývala som jej aj ja. V duchu mi prebleskovali myšlienky o tejto mladej žene, čo dokázala viac, ako hociktorý rozmaznaný, usmrkaný chlap, ktorý sa neraz vyhovára na boľavé kríže, roky, a podobné vecičky, aby čosi-kamsi pomohol, keď treba s nejakou tou váhou, ťažobou. Autisko sa rozbehlo. Šoférka ešte krátko zatrúbila na pozdrav.

Osamela som v kuchyni. Myšlienky ma išli uštvať. Ako sa táto tenulinká ženička potrápi pri vyťahovaní pacienta z kabíny vozidla k lekárovi na nevyhnutné vyšetrenie? Dokáže to? Pomôže jej niekto, ochotný, láskavý, obetavý?... A tak som makala v kuchyni a radšej nemyslela na všetko to, čo Moniku čakalo s  nevládnym nákladom.

Hodiny sa míňali. Obed bol hotový, pripravený, len ho podať. Dvojica zdravej a chorého neprichádzala. Znepokojovala som sa. Čo sa stalo? Nebodaj ho neponechali opäť v nemocnici?... Pot na mňa vystupoval pri hlúpych predstavách o tom, že sa im mohla prihodiť aj nejaká dopravná nehoda. Ale hneď som zavracala svoje nepozitívne myslenie a myslela radšej na pozitívnejšie veci.

Po dlhom očakávaní zazvonili. Monika vysmiata od ucha k uchu, tlačila vozíček so živým nákladom do predizby.

„Kde ste boli tak dlho?... Už som mala neuveriteľný strach o vás..." nezdržala som sa výčitky, že mi aspoň nebrnkli mobilom, čo sa deje.

„Ale mamiíí, čo by sa nám malo a mohlo stať?... No povedz, oco, čo sme robili a kde sme boli?... vyzývala muža, ktorý rozveselený, ako dávno nie, díval sa s nadšením na mňa.

„No, Monika auto nechala pred ich domom a mňa previezla až sem na pešo. Boli sme na káve a na zmrzline. Počuješ, mami...?"

Zdúpnela som od prekvapenia a zároveň z neuveriteľnej radosti a úžasu, čo tá moja nevestička zo šľachetnosti srdca dokazuje a dokáže. Vrúcne som ju objala, bozkala na líce a poďakovala.

Nečakala vďaky. Mazala s mužom do izby, aby ho čím skôr z vozíka vyslobodila. Vsunula ho do pohodlnej stoličky, aby mohol ísť obedovať.

Márnosť šedivá! Aj takéto zázračné nevesty sa rodia. A ja takú mám: dobrú!... moju!... našu!..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?