Mladomanželia

Autor: Magda Kotulová | 28.7.2011 o 19:54 | Karma článku: 13,10 | Prečítané:  2382x

Vyčerpaná, okradnutá o svoj tichý pokoj v duši, sedela s telefónom v ruke. Koľkýže telefonát to bol od rána? Rada nad radu, poučovanie nad poučovaním sa hemžilo, zhromažďovalo v éteri a ona by bola najradšej slúchadlo položila na vidlicu a zapchala si uši. Čo už len dobroprajní radcovia môžu poradiť, čo vymyslieť, aby sa to, alebo ono zlepšilo v jej prípade, stave, živote?... Konečne hlas v telefóne zamĺkol a ona s trasúcou rukou zložila slúchadlo. Narovnala si chrbát, ktorý ju bolel od dlhého sedenia. Ruku mala stŕpnutú, čo zvierala kŕčovito malý izbový telefónik. Celý bol vlhký od potu, ktorý sa naň nalepil od jej horúcej ruky.

Chvíľu tak sedela. Potom si presadla do pohodlného kresla a zapla televízor-kanál TA3, aby si konečne o desiatej večer vypočula a pozrela denné správy, čo sa udialo doma a vo svete. Chcela sa takýmto spôsobom nejako upokojiť, zabudnúť na prežité ťažké hodiny dňa. Otvorila televízor a čakala na prvé zábery. V tom niekto zazvonil na chodbových dverách. Prudko vstala a nie práve s  pocitom radosti išla otvoriť. Veď sa chcela vypnúť, nemyslieť na nič.

Otvorila. Vo dverách sa objavila jej vnučka s manželom. Mladomanželia. Videla na nich akúsi zábranu, že ju prepadli tak trochu nevhod. Ale poznali ju, že je nočnou sovou.

„Poďte ďalej!" vítala neskorých hostí.

„Babi, nehnevaj sa, že tak neskoro. Neprekáža to?... Len na pár sekúnd. Chceme ťa potešiť." Vnučka celá rozochvená, ticho šepkala akoby sa bála, že niekoho o tomto čase zobudí.

„Nebojte sa, len poďte ďalej!... ja chodím neskoro spať, veď viete."

Zdráhavo vošli do obývačky, keď ich zvítala a pozvala ďalej.

Sadli si na gauč a ona im oproti. Videla ich milé, čisté, láskavé tváre a niečo jej v duši mäklo a zahniezďoval sa pokoj, po ktorom v posledných hodinách túžila a jej chýbal.

„Babi, ako sa máš? Dedko...?" Zuzka ju vyzvala, aby sa otvorila a vypovedala ako prežila svoj šedivý, prenáramne preťažký deň.

Rozhovorila sa. Naraz z nej pomaly opadával všetok stres, bolesť, nepokoj a ťažoba, čo jej drvili vnútro. Aj zabudla, že čas sa valil dopredu, noc sa prehlbovala a mladým brala minúty,  čo sa mohli venovať sebe a svojim záľubám. Uvedomila si, že to, že sú pri nej, u nej, v týchto nočných chvíľach je niečo úžasne krásne, darované od srdca. Niečo ňou preblesklo. Uvedomila si, že tento pár, táto dvojica mladých ľudí je krásna vo svojej obetavosti, ušľachtilosti, spolupatričnosti, ľudskosti.

Keď sa lúčili, keď ich oboch objala na rozlúčku a vtlačila vnučke krížik na čelo a zavrela za nimi dvere, slzy jej stiekli. Od šťastia z duševnej nádhery novučičkých novomanželov. Napila sa z nich, ako vysmädnutý pútnik v spare leta z čistej horskej studienky. A pritom naokolo v spároch cválajúceho leta rozťahovala sa všade zima, sivosť a nevľúdnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?