Neuveriteľne mi priťahuje pohľad magnetka, na ktorej pochodujú Beatles po vypruhovanom na bielo prechode cez cestu, od môjho Samina, ktorý sa tak uplatnil v Anglicku na strednej škole, že mu dali štipendium na ďalší rok a ponúkli štúdium na anglickej prominentnej univerzite. A ja som sa, keď odchádzal do sveta, strachovala o neho ako o mimino. Prekvapil ma môj vnuk. Hádam budúci politik alebo finančník. Potichu ho nahováram na politiku. Dostáva na anglickej škole zabrať. Aby mal na politiku či finančníctvo šancu, vedomosti. Učí sa rečniť, debatovať, písať eseje, preberá všeobecnú históriu, atď., atď. Však slušných politikov je ako šafranu. Nezaškodilo by, keby sa z larvičky talentu vykľulo niečo poriadne pre náš národ, ktorý by charakterných, inteligentných politikov a finančníkov potreboval ako soľ.
Hneď vedľa ukráčaných, vyčesaných Angličanov tróni Lochnesská príšerka, ktorú mi s pasiou daroval najstarší vnuk. Ten pozná Škótsko zo svojich študentských potuliek pomaly lepšie ako Slovensko. Vedľa príšery tróni Eiffelovka, rímska katedrála, hneď vedľa nej magnetky z Kuby, Chorvátska. Aj z ďalekej Malajzie drevená džunka, či sombrero z Mexika, kde moja vnučka-tanečníčka zakerovala s tanečným súborom. Na jednej malej placke magnetu namáha sa siláčisko vo veľkom širáku s veľkým voziskom, ktorý ťahá vlastnými rukami. Na nej čnie drobný nápis Guinness. Doputovala mi až z Írska od vnuka, čo sa do tohto štátu zamiloval.
A tak by som mohla magnetky jednu za druhou identifikovať, ktorá je od koho, ktorá je skade. Hemží sa nimi beloba chladničky. Je nahusto nimi oplieskaná.
Keď kráčam kuchyňou sto raz mi padne pohľad na tieto malé čudá, ktoré mi s láskou venovali moje vnúčence, čo tak radi, ako kedysi ich stará mať, čundrujú po cudzích zemiach, krajinách. Neviem si predstaviť väčšiu radosť ako sú krásne zážitky, spomienky, ktoré utkvievajú na celý život v hlave i v duši z týchto zázračných ciest. Drukujem svojim vnukom v ich poznávaní sveta. Je to ich ďalšia škola života. A nielen škola, ale hľadanie a poznávanie zázračnej, čudesnej krásy nášho božieho sveta.
Už ma vôbec neškrú nálepky na chladničke mojej i cudzej. Už viem, že tie „lepence“ môžu byť jadierka lásky, ktoré si majiteľ, čo ich získal, lúska každý deň nespočetne ráz.
