Doráňané, dobité, zakrvavené...

Autor: Magda Kotulová | 14.6.2011 o 12:29 | (upravené 14.6.2011 o 13:19) Karma článku: 9,00 | Prečítané:  1538x

Áno. Také je naše zdravotníctvo. Kto sa ocitne v jeho útrobách nie ako zdravá ryba, ale ako pacient, nemohúci rozboľavený človiečik, vidí túto realitu v plnej hrôze, šírke, hĺbke. Keď leží neboža chorý na svojej bielej posteli v poštopkaných obliečkach, nevládny, deprimovaný a počúva okolo neho čo sa pretriasa, vidí, čo sa deje, nie je mu stokrát najlepšie a najradšej by zutekal, keby mohol a vládal čím najskôr do azylu domova k vlastnému WC-papieru, k vlastným zásobám toho, čo neborák postihnutý nemocou potrebuje.

Stretáva sa s pokazenými aparátmi pri vyšetreniach po ambulanciách, pri ktorých vyšetrujúci spomínajú Alahov od výmyslu sveta a vyšetrovaní pokorne čakajú na spásu konca zákroku. Pacient počúva nad svojou hlavou Jóbove zvesti a lamentácie nad nedostatkom peňazí v zdravotníctve a odchádza z nemocnice, polikliniky, ošetrovne, nabalený spomínanými beznádejnými výkrikmi o ratu, aby sa štátom do liečenia obyvateľstva investovalo, sypalo viac.

Keď však dlhšie ležíte v tomto vydezinfikovanom, začarovanom prostredí, ktoré sa vraj nedá odčarovať k lepšiemu, na všakovaké myšlienky prichádzate. Objavujete mlčky, ľudsky a odborne skvele pracujúcich zdravotníkov, lekárov, sestry, sanitárov, ktorí aj v zlých podmienkach dávajú a vydávajú zo seba všetko. Česť im a vrúcna vďaka. S touto myšlienkou treba sa obzerať za milosrdnými samaritánmi, ktorí sa rozdávajú všetkým, ktorí sa dusia, hlivia, trápia na nemocničných posteliach.

A tak, ležiac na klinike, znova a znova si človek uvedomí, že nielen liatie financií je dôležité do kolosa na zdravie. Viac ako prísun tých - je dôležitá - etika. Tá vymiera. Všade. Na každom kroku. Je predsa rozdiel, keď vám sestra pichá injekciu a netára o tom, aký má malý plat. Je rozdiel, keď vám s úsmevom niekto podáva lieky a nenadáva, že ich nemajú, aké by mali mať. Keď si pýtate obyčajnú masť na modriny a hrče z vpichov po injekciách, kanylách, konštatuje sa, že takej masti niet na oddelení. Tie správne sestry vám ju aj tak vytiahnu, vydolujú aj z kúta cudzieho, susedného oddelenia, aby ste vy-pacient dostali to, čo máte. Dvaja robia to isté a predsa nerobia to isté.

Arogantnosť, nemilosť v jednaní sestier pacient rýchlo vycíti. Vrhá ho do depresie a túžby vypadnúť z beloby čím skôr, aby „neotravoval“ dotyčné. Potom vzápätí, stretne sa s nesmiernou ľudskosťou, jemnosťou, pozornosťou od inej staršej či mladšej sestry. Prečo sú takéto rozdiely v jednaní?... Kto učí zdravotný personál etike, k vzťahu k pacientovi? Ak sa nepáči toto zamestnanie premnohým v zdravotníckych uniformách, nech z neho odídu. Nech sú v ňom takí, čo k biednym nešťastníkom na druhej strane barikády majú prístup, aký majú mať.

Každý sa na lôžku pre pacienta nájde. Možno skôr, možno neskôr. Chovať sa k chorým, hlavne k nemohúcim starcom arogantne, neprimerane, môže len človek bez srdca, otupený, cynický, zľahostajnený. Takých je v našom slovenskom zdravotníctve stále ešte dosť. Bohužiaľ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?