Nestrácam nádej!

Autor: Magda Kotulová | 11.5.2011 o 19:04 | Karma článku: 11,83 | Prečítané:  1363x

Bolo to ráno ako každé iné. A predsa sa v niečom líšilo. Bolo májové a ráno dňa, kedy sa vydávala moja prvá vnučka. Najstaršia. Zastihlo ma trochu zranenú diagnózou mojou a ešte jedného z môjho blízkeho okolia. Neviem, či som sa tešila na rodinnú oslavu či nie, lebo tieň z nečakaného a trochu strašidelného Damoklovho meča nad sebou, bol stále usalašený v duši. Nechcelo sa mi naň myslieť. Ale nedali sa vypudiť moje myšlienky od tohto tmavého kúta vo vnútri, keď sa nečakane a nejapne k nemu rozbehli.

Ako sme tak hliveli v to ráno a pomaly dopoludnie, zazvonil mobil. Nová správa: „Ahojte! Sedíme s maminou u kaderníka, mám trochu stres, ale aj sa tešíme, aj na vás. Vaša Zuzka.“ Vyhŕkli mi slzy. Zlatá, nezabúda na nás starkých, aj keď má plnú hlavu príprav na jasavý deň nového začiatku vo svojom živote ako mladej ženy.

Aj dedko mal plné oči sĺz. A tak sme sa celé hodiny a minúty prekárali jednej druhého, kto viac roní slzičky. Čas bežal a my sme sa pomaly začali neohrabane, ako to len starí ľudia vedia, chystať na svadbu a cestu do kostola.

Konečne bol čas odchodu. Došiel po nás syn s nevestou. Nasadli sme do auta vyzdobeného slovenskými vlajkami. Vytrubovali sme hokejovým fanúšikom so slovenskými zástavkami v rukách, čo sa poberali na štadión. Tak sem jachali do kostola akoby na športové podujatie.

Len čo sme došli do kostolíka, plného mladých nádherných ľudí, začal sa obrad. Moja prekrásna vnučka v bielom ako čarovná princezná smerovala k oltáru. Doprevádzal ju k nemu rozsmutnený ocino. Poznám ten žiaľ mužov, keď vydávajú dcéry. Môj muž nariekal každý raz, keď odchádzali z domu dcéry. Smiala som sa mu, keď šomral pod fúzy a ronil pri tom slzy ako hrachy: „Už ju strácam!“... Smiala som sa mu, lebo som ako mama vedela, že dcéra sa nestráca a onedlho nebude počuť u nás iba jej hlas, ale aj hlások malého človiečika, plus barytón, či bas jeho novopečeného ocka.

Neskutočne povznášajúco znel rozjarený, zvučný hlas mladého rozospievaného zboru v kostolíku. Vyludzoval hromadu pozitívnej energie, ktorá nevyhnutne sa vtláčala do duší prítomných. Zabudli sme na svoje starosti, žiaľe, obavy a boli sme plnými nohami, hlavou i srdcom v tom rozkošnom ošiali bujarej mladosti, šťastia, krásy, nehy, lásky. Máj tu rozkvitol, rozjasal, rozzvučal sa v plnej sile.

Kde je staroba? Smrť? Choroba? Neduhy? Kypel tu život, ktorý nás objal. Zazvonil v celej našej bytosti, u každého prítomného v tomto ovzduší veleby mladosti. Preto nestrácam nádej. Kým existuje na svete takáto mladosť, takíto nádherní, čistí chlapci, dievčatá, netreba sa o tento svet vôbec báť. Sú nádejou - ustavične - majestátnosti života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?