Blogerka

Autor: Magda Kotulová | 18.3.2011 o 22:27 | Karma článku: 10,78 | Prečítané:  1679x

Spoznali sme sa na internete. V diskusiách pod svojimi článkami. Ani neviem ako sa stalo, že ona mala prísť do Bratislavy. Nebola totiž z nej. Zamailovali sme si, že by sme sa mohli stretnúť, že mi prinesie knihu, ktorú vydala. Súhlasila som. Kto by nebol zvedavý na energickú, výrečnú žienku v diskusiách na internete, kde a ktorá ťala do živého? Bola mi sympatická svojou priamosťou, otvorenosťou, svojím argumentovaním. Moja maličkosť totiž v diskusiách podlieha občas citom, čo mnohí diskutéri i čitatelia považujú za nedostatok, ba dokonca za neodpustiteľnú chybu. Mne sa naopak - osobne a práve - pozdávajú ľudkovia, ktorí sa prejavia vo vrave hrmotne, ale slušne. A veru - aj s tým odsudzovaným a neprijateľným citom.

A tak sme sa dohodli a čakala som na jej návštevu. Ale čerti sa spikli proti nám, a stalo sa, že sa v mojej rodine vyskytli nepredvídateľné okolnosti a ja som musela posunúť návštevu o deň. Prijala aj tento termín. Na druhý deň som ju netrpezlivo očakávala. Chúďa, motala sa po Bratislave hore-dolu, aby trafila do našej dobre schovanej, ťažko odhaliteľnej ulice. Trvalo jej to neskutočne dlho, pokým ma objavila. Ale prišla. Vylúštila adresový rébus.

Keď som otvárala dvere čakala som robustnú postavu, plnú energie, hlasnosti a ohňa. Predo mnou stálo útle, nežné žieňa. Zvítali sme sa, akoby sme sa už neviem ako dlho poznali. Hlavou i srdcom mi preblesklo poznanie, že sme sa nádherne našli. Dlho sme vedľa seba išli na spoločnej vlne v éteri. A teraz tu stojíme z očí do očí. Neskutočné, čo sa dnes dá uskutočniť, môže stať, dosiahnuť a zažiť.

Pozvala som ju dnu. Naraz som jej mala toľko povedať, odkrojiť zo seba, že som ju zavalila potopou slov a myšlienok. Neviem či ich skonzumovala, pochopila, ujednotila. Občas som sa zarazila, že rozprávam viac ako ona. Ale ticho počúvala, sediac mi oproti, v izbe plnej prekvapenia, náhleho poznania z blízkosti.

Manžel sa zjavil vo dverách. Prinášal čiernu kávu: „No, to sa nedostanete k slovu pri mojej manželke,“ vyšupol, keď začul za dvermi príliv mojich slov.

Ona sa len usmiala a povedala: „Rada počúvam...a ináč aj tak som unavená..., dobre mi padne byť ticho a málo hovoriť...“

Pohostila som ju mizerne a nenačúvala som hosťke, ale ona počúvala mňa. Predsa som sa aspoň nakoniec spamätala a nechala i ju - moju novú, duši blízku priateľku, hovoriť.

Neviem ako - návšteva končila. A ja zahanbená po jej odchode som si uvedomila, že tá návšteva dala viac mne, ako jej. A keď som si v neskorú nočnú hodinu vzala do rúk jej knihu, ktorú napísala, vhĺbila sa do jej myšlienok, uvedomila som si, že som stretla ďalšieho výnimočného, vzácneho človeka. Neviem, prečo som dostala v mojom živote do daru výsadu: z času na čas postretnúť zlato v človeku, alebo nájsť slncového človeka v mori nezlatých, pieskových pandrlákov. Pocítila som veľkú vďaku voči nebesiam...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?