reklama

Zvuky z izby

Žijeme spolu päťdesiatpäť rokov. Boli a sú to roky krásne, šťastné, rozhárané, bolestné. Ale žili sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (62)

Jeden alebo druhý sme nedodržali celkom sľuby, ktoré sme si na začiatku našej cesty životom vzájomne darovali a zariekli sa, že si ich splníme a dodržíme. Máš ho vidieť. Množstvá z tých sľubov a predsavzatí, ktoré sme si pri plnom zdraví, plní energie, plní lásky a vzájomného porozumenia vystrčili do erbu „Šťastné manželstvo“ nad svoje hlavy, stretli sa s toľkou nepriazňou osudu, s toľkým zasahovaním iných ľudí do našich snáh, cieľov, túžob, toľko sa nám stavalo do cesty ich uskutočnenia náhod, príhod, zátarás, že sa to nedá v krátkosti ani povedať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale žijeme vedľa seba.

Roky nás poznačili.

Zbeleli nám vlasy. Chvalabohu, ešte ich máme. Narysovali sa nám vrásky na tele i duši. Kolená, údy bolia. Občas si vypomôžeme s palicou. Duša nás nečakane zabolí, keď si uvedomíme, že naše túžby, plány sa už sem-tam nedajú uskutočniť. Aj energia v tele vyprcháva. Obklopuje nás neskutočná nemohúcnosť a napáda ochabnutie síl, roztrasenie rúk. Ani zrak už neslúži. Kedysi sme ho mali ako sokoly, dnes nezbadáme ani známu tvár, čo nám kráča v ústrety, a ktorá si neraz pomyslí, že sme namyslení, keď ju nezbadáme, nepristavíme sa pri nej, neprehodíme pár srdečných viet. Používame auto miesto svojich ubolených nôh, aby sme sa dostali aspoň na tie najdôležitejšie miesta, kam chceme prísť. Kino, divadlo je nám vzdialené ako niečo vzácne, drahé a nedosiahnuteľné. Radšej si sadneme pred televízor, kde sa súčasnej divadelnej hry síce ťažko dočkáme, a pozeráme dokumenty politické, z prírody. Z času na čas natrafíme na slušný film, ktorý však televízie hodia na nočný čas, kedy väčšinou naše staré hlavy skončia sklonené na vlastnej hrudi: zaspíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Trpíme kopou zdravotných diagnóz. Prosto, už nie sme vôbec zdraví.

Choroby nás zjednocujú na staré kolená skoro ešte väčšmi, ako za mlada tuhá, nekonečná, vtedy nádejná a predpokladaná - večná láska až za hrob.

A noci. Tie ťažké noci, keď raz jeden, raz druhý nemôže spať pre tú, alebo onú bolesť, pre tú, alebo onú nepokojnú spomienku na našu divokú mladosť. Niekedy zasa, keď zdravie ako tak slúži, spomíname na krásne udalosti z mladých liet, rozmýšľame o našich deťoch a o šťastí s nimi, či o príhodách s vnukmi, ktorých neskonale milujeme. Spomienky na vlastných rodičov sú na dennom poriadku. V noci, keď má starý človek oči v tme dokorán. Nesvieti, aby svetlom lampy nevyrušoval partnera, ktorému sa pošťastilo akurát tej noci dobre zaspať. Nepredpokladá ani vo sne, že jeho druh slzí, alebo sa v druhej izbe naživo usmieva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nočnom šere, keď spoza spustených roliet preniká do stmavenej izby belostný lúč svetla mesiaca, alebo pouličnej lampy, sú najdôležitejšie zvuky z izby, kde odpočíva partner. Keď je v susednej izbe príliš ticho a neozve sa zakašľanie, zaodŕhanie, či výkrik zo zlého sna, či riadne zachrápanie, či jemné chrapkanie, vstávate z postele a idete sa pozrieť na milovaného, prečo je zrazu taký tichý, pokojný a bezhlasý. Po špičkách, v pološere pristupujete k posteli a pozeráte sa s nehou na odpočívajúceho. Keď je odkrytý – prikryjete ho, hoci sa možno odkopal, lebo mu bolo veľmi teplo. Skloníte sa nad neho a načúvate, či dýcha a či pokojne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď zistíte, že je všetko OK vraciate sa uspokojene do vlastnej vychladnutej postele a uvažujete, ako to bolo fajn, keď ste si mohli k spiacemu priľahnúť, objať ho, poláskať, pomilovať. Dnes ho necháte, aby si odpočinul, spokojne nerušene pospal. Máte z jeho vydareného odpočinku radosť.

Tie zvuky z izby sú strašne, strašne dôležité. Životne dôležité. Náš drahý, nenahraditeľný, náš, ešte je, existuje a môžete mu ráno, keď vyjde slnko nádeje nového dňa a života povedať: „Mám ťa rád, rada... som rád, rada, že ťa mám... Ešte mám...“

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu