reklama

Súdruhovia, ako ste to prijímali žiakov na školu?

Keď normalizácia prinášala sivosť, šero na mestá, dediny a do duší občanov, začali sa ich skutky, reči meniť k horšiemu. Sklamaní, deprimovaní stiahli sa niektorí do ulít svojich domácností. Tí poddajnejší, ochotní ďalej spolupracovať s nemravným režimom, začali sa viac snažiť. Pomaly urýchľovali pokorovanie a stíšenie národa. Všade. Na každom miestočku v republike. Aj na školách. Za Dubčeka nastala v duchovnej sfére občanov akási úľava, otváranie sa k pravde, slobode. Mnohí tí, čo mohli zotročovať slobodu iných sa miernili, alebo odolávali snahe brzdiť rozlet ducha svojich spoluobčanov, aj keď to mali vo svojej pracovnej náplni. Tak rodičia mohli v septembri prihlasovať deti na náboženstvo bez toho, aby sa museli podrobiť tvrdej drezúre riaditeľa školy, či triednej učiteľky žiaka, ktorého rodič prihlasoval na vyučovanie náboženstva na tejže škole. Po Dubčekovi nastal opak. Pritvrdilo sa. Rodičia, ktorí chceli využiť zákonom stanovenú náboženskú slobodu – nepochodili, alebo boli tvrdo v školách atakovaní.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (217)

Každý koniec augusta, začiatok septembra sa opakoval v neprávosti, cynizme. Pred triedou mojich detí na škole som vyčkávala na triedne učiteľky spolu, ešte s jednou mamou piatich detí, aby sme sa zúčastnili veľkého odhovárania, strašenia možnými dôsledkami pre nás rodičov i pre naše ratolesti, ak nesplníme požiadavku stiahnutia prihlášky, prihlášok svojich detí na výučbu náboženstva. „Ohlupovanie“ rodiča záviselo od charakteru, slušnosti učiteľa. Nezabudnem nikdy na tie hodiny, keď sa mi potili dlane a srdce som cítila niekde v krku. Stála som pri pani Perželovej, ktorá je už dnes na milosti Božej. Vzájomne sme sa posmeľovali v nádeji, že toto handrkovanie dobre dopadne pre naše deti, a že sa na náboženstvo dostanú a nebudú z toho žiadne nepríjemné konzekvencie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dostali sa. Odhovárači nás nepresvedčili. Odradzovania, niekedy formulované so zvýšeným hlasom, nezabrali na naše rozhodné „áno“ - výučbe. Naše deti chodili spočiatku na Vazovovu, kde ich učil náboženstvo Anton Srholec. Deti sa na tieto hodiny tešili. A my, rodičia, s nimi, lebo sme vedeli, že blumentálsky kaplán je šľachetný a hodnotný učiteľ, vychovávateľ.

Horšie bolo, keď deti mohli postupovať zo základnej školy na výberovú s vyučovaním svetového jazyka. Rodič mal túžbu dieťa dať do výberovej školy, keď bolo výborným, talentovaným žiakom. Chcel svojmu dieťaťu dopriať vedomosť cudzieho jazyka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poslali sme skúsiť šťastie na takúto Základnú deväťročnú školu s vyučovaním francúzskeho jazyka, aj naše najmladšie dievčatko. Počas Dubčeka sa mi na túto školu dostali dve deti. Vynikajúce žiačky. Tak som sa pokúšala dostať na ňu, aj tú poslednú. Veď sa učila tak isto perfektne. Výberové skúšky urobila. Dostali sme papier s potvrdením, že bola prijatá. Balvan z našich duší spadol s veľkým hrmotom. Naša malá bola v suchu.

Prázdniny prešli. Priblížil sa september a prihlasovanie sa detí na výuku náboženstva na školách. Prihlásila som aj moju najmenšiu, v júni prijatú na výberovú školu. To som nemala. O deň nato privandroval k nám naliehavý prípis s pozvaním nás rodičov, na pohovor k súdruhovi riaditeľovi. Samozrejme, nebola v ňom žiadna zmienka o čom „pohovor“ bude. Tušili sme o čom bude. Nebolo nám všetko jedno, keď sme sa s manželom, ktorý musel vynechať pár hodín v zamestnaní, vyberali na školu, kde chodili už naše dve dievky a kde študovali s výborným prospechom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do riaditeľne nás uviedol vysoký, inteligentne vyzerajúci riaditeľ. Elegantne nás privítal, usadil. S milým hlasom nám predniesol svoje napomenutia, ako ideme škodiť svojej ratolesti tým, že sme podali prihlášku na náboženstvo. Bude jej to prekážať v ďalšom štúdiu a môže to škodiť aj nám... tak a tak... a podobné veci...

„Prosím vás, ako by sme sa mohli pozrieť svojim deťom do očí, keď vedia, že sme podali prihlášku na náboženstvo a teraz ju zo strachu stiahneme?... Čo si o nás pomyslia?... že im doma vravíme iné a tu vonku iné?... Nie, nebudeme nič brať nazad... Zostane na škole naša prihláška...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Riaditeľ po mojich slovách ani nemukol. Len sa bezradne a nechápavo na nás pozeral.

Porúčali sme sa skoro. Nezdržoval nás. Vydýchli sme si, že to celkom slušne dopadlo.

Po dvoch dňoch k nám dotrielil „úmrtný“ list. Znel:

Z organizačných dôvodov meníme svoje rozhodnutie zo dňa 4.VI.1971 o prijatí Vašej dcéry H.K., žiačky ZDŠ Vazovova 4 do 6. ročníka s rozšíreným vyučovaním jazyka francúzskeho.

/Dôvody: Po dodatočných prihláškach musíme pribrať z organizačných dôvodov viacej chlapcov, odsúvame žiakov, ktorí majú bydlisko vzdialené od miesta školy/.

Nové rozhodnutie: Neprijatá pre nedostatok miesta.

Riaditeľ školy, v. r.

Základná deväťročná škola

v Bratislave Riazanská ul.79

Moje dve staršie dievčatá na túto školu chodili ďalej. Tretia, pre veľkú vzdialenosť od školy /pár ulíc navyše.../ a preto, že bola dievča a nie chalan /diskriminácia ako hrom!/ prijatá výberovou komisiou v júni, bola vyrazená zo školy, na ktorej už vlastne bola a mala zostať. Bolo nám úplne jasné a samozrejmé, že to bol následok nestiahnutia prihlášky na náboženstvo našich detí na tejto vzorovej, socialistickej, ľudovo-demokratickej škole.

Dnes množstvo občanov tvrdí, že v minulosti žiadna diskriminácia kvôli náboženstvu nebola. Ale kdeže!... Bola a na každom kroku. Kto chcel to videl. Aj teraz to musí vidieť, po uplynutí tých predivných čias, keď boli vyvolení a nevyvolení, keď niekto mohol a iný nemohol, keď niekto smel a iný nesmel.

Nech sú tieto moje pravdivé riadky, dnes vo výročie novembra 1989, spomienkou na tú tvrdú, nedemokratickú dobu. Buďme radi, že sa sa pre každého otvorili dvere slobody. S rovnakou šancou žiť, konať, pracovať, študovať. Svojím vlastným pričinením, s vlastnou schopnosťou, usilovnosťou žiť si svoj život tak – ako sa sám rozhodne.

Magda Kotulová

Magda Kotulová

Bloger 
  • Počet článkov:  340
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som mama štyroch detí, stará mama pätnástich vnúčat a dvoch pravnúčat. Príležitostná publicistka. Občas sa "niečo" pokúsim napísať, keď ma čosi nahnevá alebo urobí spokojnou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu